Meranie telesnej teploty patrí medzi najzákladnejšie zdravotné úkony. Zvýšená teplota či horúčka sú dôležitým signálom, že organizmus bojuje so zápalom, infekciou alebo iným zdravotným problémom. Napriek tomu si mnoho ľudí meria teplotu nesprávne – buď zvolia nevhodný teplomer, nesprávne miesto merania, alebo nevedia nameranú hodnotu správne vyhodnotiť. Výsledkom je číslo, ktoré môže byť zavádzajúce.
Typy teplomerov a ich presnosť
Pred samotným meraním je dôležité zvoliť vhodný teplomer. V súčasnosti sa najčastejšie používajú:
- digitálne kontaktné teplomery (na meranie v podpazuší, ústach alebo konečníku)
- ušné infračervené teplomery
- bezkontaktné infračervené teplomery na čelo
Klasické sklenené ortuťové teplomery sa už z bezpečnostných dôvodov prakticky nepoužívajú.
Najpresnejšie výsledky poskytujú digitálne teplomery pri rektálnom meraní a ušné teplomery, ak sa používajú správne. Bezkontaktné infračervené teplomery sú síce rýchle a hygienické, no ich presnosť môže výrazne ovplyvniť teplota prostredia, pot na pokožke, prievan alebo nesprávna vzdialenosť od čela.
Aká je skutočne normálna telesná teplota?
Neexistuje jedno jediné „správne“ číslo, ktoré by platilo pre každého. Normálna telesná teplota sa líši podľa miesta merania, dennej doby aj konkrétneho človeka.
- V konečníku (rektálne): približne 36,6 – 38,0 °C
- V ústach: približne 35,5 – 37,5 °C
- V podpazuší: približne 34,7 – 37,3 °C
Za horúčku sa považuje:
- rektálna teplota od 38,0 °C,
- orálna a ušná teplota od približne 37,8 °C,
- teplota v podpazuší zvyčajne od 37,5 °C a viac.
Teplota tela je prirodzene nižšia ráno a vyššia popoludní a večer, rozdiel môže byť až 0,5 °C. Ovplyvňuje ju aj fyzická aktivita, stres, jedlo či hormonálne zmeny.
Bazálna telesná teplota
Bazálna teplota je najnižšia telesná teplota v pokoji, ktorá sa meria ihneď po prebudení, ešte predtým, než človek vstane z postele. Meranie musí prebehnúť po dostatočnom spánku, bez predchádzajúcej fyzickej aktivity, pri rovnakých podmienkach.
Ak chce niekto bazálnu teplotu dlhodobo sledovať (napríklad pri sledovaní zdravotného stavu), je nevyhnutné merať ju vždy v rovnakom čase, rovnakým teplomerom a na rovnakom mieste. Len tak majú namerané hodnoty výpovednú hodnotu.
Meranie teploty v podpazuší
Meranie v podpazuší patrí medzi najmenej presné metódy, no je stále veľmi rozšírené. Podpazušie musí byť suché, teplomer musí byť pevne pritlačený k telu a ruka priložená k trupu počas celého merania.
Dôležité upozornenie:
K nameranej hodnote sa automaticky nepripočítava žiadna univerzálna hodnota (napríklad +0,5 °C). Takýto prepočet je len orientačný a v medicíne sa nepovažuje za presný. Hodnota z podpazušia sa hodnotí taká, aká je, s vedomím, že môže byť nižšia než skutočná vnútorná teplota tela.
U dojčiat sa dnes čoraz častejšie uprednostňuje rektálne meranie, ktoré je presnejšie než meranie v podpazuší.
Infračervené a ušné meranie
Bezkontaktné infračervené teplomery na čelo umožňujú veľmi rýchle meranie, no výsledok môže byť skreslený mnohými faktormi. Preto sa nepovažujú za najspoľahlivejšiu metódu, najmä ak je potrebné presne určiť horúčku.
Ušné teplomery merajú teplotu v blízkosti bubienka, ktorý je dobre prekrvený a odráža vnútornú teplotu tela. Pri správnom použití ide o pomerne presnú metódu, vhodnú pre dospelých a deti približne od dvoch rokov. U menších detí môže byť meranie skreslené úzkym zvukovodom alebo nesprávnym umiestnením sondy.
Prečo sa výsledky často líšia?
Rozdielne hodnoty nie sú chybou teplomera, ale dôsledkom:
- rôznych miest merania
- nesprávnej techniky
- denného kolísania teploty
- vplyvu prostredia a aktivity
Správne meranie telesnej teploty preto vždy vyžaduje znalosť použitej metódy a jej obmedzení. Len vtedy môže byť nameraný údaj spoľahlivým ukazovateľom zdravotného stavu.
