Dlhé desaťročia sa verilo, že medzi najstaršie a najimpozantnejšie diela ľudskej civilizácie patria egyptské pyramídy či britský Stonehenge. Archeológovia však v posledných rokoch odkryli nález, ktorý ukazuje, že umelecká tvorivosť človeka siaha ešte ďalej do minulosti, než sa doteraz predpokladalo.
V severozápadnej časti Saudskej Arábie, v oblasti Al-Jawf, boli objavené kamenné reliéfy tiav a koňovitých zvierat, ktoré sú podľa výskumov staré približne 7 000 až 8 000 rokov. Tento mimoriadny objav posúva začiatky monumentálneho umenia o celé tisícročia dozadu – do obdobia, keď ľudia ešte len prechádzali od lovu a zberu k chovu zvierat a poľnohospodárstvu.
VIDEO: Pozrite sa, ako nález najstarších skalných zvieracích reliéfov vyzerá
Miesto, ktoré prekvapilo svet
Lokalita, dnes známa pod označením „Miesto tiav“ (Camel Site), sa nachádza uprostred kamenitej púšte. Na prvý pohľad pôsobí nehostinne, no pred tisíckami rokov tu panovalo úplne iné prostredie – krajina plná zelene, riek a jazier, kde sa darilo ľuďom aj zvieratám.
Archeológovia tu identifikovali 21 reliéfov tiav a koňovitých druhov rozmiestnených na dvanástich skalných paneloch. Zvieratá sú vytesané v životnej alebo takmer životnej veľkosti a ich zhotovenie si vyžadovalo výnimočnú zručnosť. Umelci používali techniky škrabania, tesania a brúsenia, pričom jednotlivé línie a detaily sú dodnes prekvapivo presné.
Ako sa určoval vek sôch
Spočiatku sa predpokladalo, že reliéfy pochádzajú z obdobia neskorého staroveku, približne spred 2 000 rokov. Podrobný výskum však ukázal, že sú oveľa staršie.
Vek sa určoval pomocou mikroskopických analýz stôp po nástrojoch, hodnotenia erózie kameňa, patiny a zloženia sedimentov. Tieto metódy umožnili datovať diela do obdobia 5. až 6. tisícročia pred naším letopočtom, teda do čias, keď ešte neexistovali žiadne známe civilizácie ani písomné záznamy.
Závery výskumu potvrdili, že ide o najstaršie známe veľkorozmerné skalné reliéfy zvierat na svete, ktoré vznikli v období neolitu.
Dávni majstri s prekvapivou zručnosťou
Sochy tiav vzbudzujú obdiv nielen svojím vekom, ale aj technickým prevedením. Povrchy kameňa sú jemne vyleštené, čo svedčí o dlhom a náročnom procese opracovania. Výskumy ukázali, že pri práci sa používali rôzne druhy kamenných nástrojov, ktoré sa museli neustále brúsiť a vymieňať.
To naznačuje, že na reliéfoch pracovali celé skupiny remeselníkov, ktorí mali jasne rozdelené úlohy – kým jeden tesal, iný pripravoval nástroje. Takýto spôsob organizovanej práce je pre obdobie neolitu výnimočne pokročilý.
Realistické zobrazenie zvierat zároveň ukazuje, že ich autori dobre poznali anatómiu aj správanie tiav. Každá postava pôsobí dynamicky – akoby bola zachytená v pohybe.
Aký bol ich význam?
Odborníci sa zhodujú, že reliéfy mali pravdepodobne symbolický alebo duchovný význam. Ťavy boli v tej dobe nesmierne dôležité – poskytovali ľuďom potravu, kožu, neskôr aj pomoc pri preprave.
Je možné, že lokalita slúžila ako miesto rituálov, zhromaždení alebo uctievania. Niektorí výskumníci ju dokonca považujú za prvé duchovné centrum na území dnešnej Arábie, hoci presný účel zatiaľ nie je možné s istotou určiť.
Keď bola púšť zelená
Dnešná nehostinná krajina severozápadnej Arábie bola kedysi úplne iná. Pred 8 000 rokmi tu panovalo vlhkejšie a miernejšie podnebie, ktoré umožňovalo rast vegetácie a výskyt jazier. V takýchto podmienkach sa darilo ľuďom aj zvieratám, čo vysvetľuje, prečo sa tu rozvíjala kultúra schopná vytvárať monumentálne diela.
Ľudia tej doby začínali s chovom a pastierstvom, pričom ťavy zohrávali kľúčovú úlohu v ich každodennom živote. Reliéfy tak mohli predstavovať poctu zvieraťu, ktoré im pomáhalo prežiť v meniacich sa klimatických podmienkach.
Čo objav znamená pre vedu
„Miesto tiav“ je dnes považované za jedno z najdôležitejších archeologických nálezísk v celej Arábii. Ukazuje, že neolitické spoločnosti boli technicky a kultúrne vyspelejšie, než sa predpokladalo.
Ide o dôkaz, že ľudia už v dávnych dobách mali zmysel pre symboliku, estetiku a duchovný prejav. Sochy tiav tak nie sú len zaujímavým umeleckým dielom – sú odkazom na to, že potreba tvoriť a vyjadrovať sa prostredníctvom umenia je stará ako samotné ľudstvo.
