Keď v novembri roku 2000 dorazila na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) prvá trvalá trojčlenná posádka, svet ešte netušil, že tým začína jedna z najdlhšie trvajúcich vedecko-technologických misií v dejinách ľudstva. Odvtedy prešlo vyše 25 rokov a ISS zostáva miestom, kde ľudia žijú, pracujú a každý deň posúvajú hranice poznania v prostredí, ktoré je diametrálne odlišné od pozemského života.
Štvrťstoročie nepretržitej ľudskej prítomnosti
ISS je obývaná od 2. novembra 2000 bez jediného prerušenia. Prvá posádka – americký astronaut a dvaja ruskí kozmonauti – vstúpila do vtedy ešte strohého a technického priestoru, ktorý postupne vyrástol do dnešnej podoby rozľahlej orbitálnej základne.
Stanica je spoločným projektom piatich vesmírnych agentúr a na jej výstavbe a prevádzke sa podieľa 15 krajín, čo z ISS robí jeden z najvýznamnejších symbolov medzinárodnej spolupráce.
Za celé obdobie ju navštívilo vyše 290 ľudí z 26 štátov – profesionálni astronauti, výskumníci, ale aj niekoľko súkromných cestovateľov. Všetci sa pričinili o to, že ISS sa stala vedeckým centrom s jedinečným prostredím, aké sa nedá simulovať na Zemi.
Život na stanici: 16 východov slnka denne
ISS obieha Zem každých približne 90 minút, čo znamená, že astronauti zažívajú až 16 východov a západov slnka denne.
Stanica má rozľahlý obytný a pracovný priestor, ktorý NASA prirovnáva k veľkosti šesťizbového domu alebo lietadlu typu Boeing 747. Posádka tu má k dispozícii:
- spacie kajuty
- dve toalety
- cvičebné zariadenia
- veľké laboratóriá
- ikonickú sklenenú kupolu Cupola s výhľadom na Zem
ISS napájajú masívne solárne panely s rozpätím 109 metrov, ktoré zachytávajú energiu potrebnú na prevádzku zariadení a udržiavanie životných podmienok.
Vedecký domov na orbite
Najdôležitejším poslaním ISS je výskum. Od začiatku prevádzky tu prebehli tisíce experimentov, ktoré skúmajú biologické, chemické, fyziologické aj materiálové procesy v prostredí mikrogravitácie.
Patrí sem výskum rastlín, ľudského zdravia, tekutín aj správania materiálov v stave beztiaže.
Jedným z najznámejších projektov bol výskum dvojčiat Kellyovcov, ktorý porovnával biologické zmeny medzi astronautom Scottom Kellym počas ročného pobytu na stanici a jeho bratom Markom, ktorý zostal na Zemi. Tento experiment poskytol cenné poznatky pre budúce dlhé lety k Mesiacu či Marsu.
ISS v jej ďalekej perspektíve: o krok bližšie k rozlúčke
Hoci stanica pôsobí robustne, jej systémy starnú a údržba je stále zložitejšia. NASA a ostatní partneri preto schválili plán, podľa ktorého bude ISS pracovať do konca roka 2030.
Následne má byť stanica kontrolovane zvedená do hustých vrstiev atmosféry, kde väčšina jej konštrukcie zhorí. Zvyšné úlomky dopadnú do odľahlej časti Tichého oceánu, kam sa tradične navádzajú vyradené kozmické telesá.
Ide o proces, ktorý má minimalizovať riziká a zároveň uzavrieť viac než 30-ročnú kapitolu jednej z najpozoruhodnejších inžinierskych stavieb ľudstva.
Čo bude potom?
Po skončení éry ISS by jej úlohu mali prevziať komerčné orbitálne stanice, na ktorých už pracuje niekoľko súkromných spoločností v spolupráci s NASA. Ich cieľom je ponúknuť vedecké aj priemyselné možnosti na orbite a zároveň znížiť finančnú záťaž štátnych agentúr.
Hoci presná podoba budúcich staníc ešte nie je definitívne uzavretá, odborníci sa zhodujú, že ľudská prítomnosť vo vesmíre sa už zastaviť nedá – ISS bola len prvým krokom.
Fakty o ISS, ktoré znejú ako sci-fi
- Denne vykoná 16 obehov Zeme rýchlosťou okolo 28 800 km/h.
- Jej hmotnosť je približne 419 ton, hoci v mikrogravitácii „neváži“ nič.
- Riadi ju sieť viac než 50 počítačov.
- Zo Zeme je možné vidieť ISS aj voľným okom ako jasný, rýchlo sa pohybujúci bod na oblohe.
