Kedysi sme o nej čítali iba v encyklopédiách, sledovali ju v prírodopisných dokumentoch alebo obdivovali počas dovoleniek v teplejších krajinách. Modlivka obyčajná (lat. Mantis religiosa), ikonický predstaviteľ hmyzej ríše, bola dlhé roky na Slovensku len raritným javom. Dnes je však situácia celkom iná. S postupujúcimi klimatickými zmenami sa mení aj rozšírenie mnohých druhov – a modlivka si našla cestu aj k nám.
Kým v minulosti bola výnimočným úkazom v južnej Morave či pri Kolíne, v súčasnosti sa čoraz častejšie objavuje aj v iných oblastiach, vrátane Slovenska. Z toho, čo bolo kedysi unikátnym pozorovaním, sa dnes stáva súčasť každodenného života v prírode. A preto je dôležité vedieť, ako sa k tomuto druhu správať, aby sme mu neublížili – a zároveň, aby sme sa z jeho prítomnosti mohli tešiť.
Zvláštny vzhľad, no užitočný pomocník
Modlivka môže na prvý pohľad pôsobiť desivo – veľké oči, predné nohy pripomínajúce čepele a nehybný, prenikavý pohľad jej dodávajú až mimozemský výraz. Tento vzhľad však klame. Pre človeka nie je nijako nebezpečná. Naopak – ide o predátora, ktorý pomáha udržiavať rovnováhu v prírode.
Živí sa predovšetkým iným hmyzom – obľubuje muchy, kobylky, rôzne druhy ploštíc, a dokonca si trúfne aj na osy. Prítomnosť modlivky je preto pre záhradkárov vyslovene pozitívna správa. Pomáha totiž prirodzene znižovať počet škodcov, ktorí by mohli ohroziť úrodu.
Nie náhodou je tento hmyz zákonom chránený. Hoci sa začína objavovať častejšie, stále patrí medzi zriedkavejšie druhy a má nezastupiteľnú úlohu v ekosystéme.
Čomu sa za žiadnych okolností neuchyľujte
Najväčšou chybou, ktorú môžete pri stretnutí s modlivkou urobiť, je pokúsiť sa ju zabiť. Nejde len o etický prešľap – v takom prípade porušujete aj platnú legislatívu, keďže ide o chránený druh. Navyše tým prírode škodíte, pretože likvidujete prirodzeného regulátora hmyzu.
Rovnako nešťastným nápadom je pokúsiť sa zobrať modlivku domov. Mnohí ľudia si mylne myslia, že jej tým pomôžu, alebo si chcú doma chovať zaujímavé „exotické zvieratko“. Realita je však iná – v umelom prostredí bez prirodzenej potravy, priestoru a podmienok na život modlivka veľmi rýchlo uhynie. A ak by aj prežila, trpela by stresom a stratila by schopnosť plniť svoju ekologickú funkciu.
Najlepšia reakcia? Nechať ju na pokoji
Stretli ste ju na plote, záhradnom chodníku alebo na fasáde domu? Nerobte si starosti – modlivka si pravdepodobne len hľadá nové miesto alebo korisť. Najlepšie, čo môžete urobiť, je nezasahovať. Nechytať, nemanipulovať, nepresúvať. Modlivka je samotár a zvyčajne sa pohybuje v malom okruhu, ktorý si stráži ako svoje teritórium.
Ak jej doprajete pokoj, môžete sa stať svedkami úchvatnej scény – vďaka svojmu výbornému maskovaniu sa dokonale stratí v okolí a v okamihu zaútočí na nič netušiacu korisť. Jej rýchlosť a presnosť z nej robia jedného z najefektívnejších hmyzích lovcov vôbec.
Krehký predátor závislý od klímy
Výskyt modlivky v našich zemepisných šírkach je jedným z mnohých dôkazov meniacej sa klímy. Druhy, ktoré predtým žili len v teplejších oblastiach, sa teraz prirodzene posúvajú severnejšie. Okrem modliviek sem patria aj niektoré druhy motýľov, vtákov či rastlín.
Aj keď modlivka vyzerá ako bojovník, v skutočnosti je veľmi zraniteľná. Najmä v období zvliekania starej kutikuly, keď je jej telo mäkké a neschopné obrany, sa stáva ľahkou korisťou. O to viac si zaslúži našu ochranu a rešpekt.
Spolužitie s modlivkou ako nová realita
Aj keď je dnes stretnutie s týmto hmyzom ešte stále skôr výnimočné, v budúcnosti bude pravdepodobne čoraz častejšie. Dôležité je uvedomiť si, že modlivka nie je hrozbou, ale užitočným spojencom. Namiesto strachu či zasahovania ju pozorujme – a učme sa z jej dokonale prispôsobeného spôsobu života.
Ak ju necháme na pokoji, môžeme získať nevšedný zážitok z kontaktu s prírodou, ktorý navyše podporuje ekologickú rovnováhu v našom bezprostrednom okolí. Modlivka si totiž zaslúži nie náš zásah, ale náš obdiv.
