Najbizarnejšie vianočné tradície sveta. Niekde mlátia poleno, inde utekajú pred démonom a Japonci si dávajú KFC

Krampus
Krampus Foto: www.shutterstock.com

Myslíte si, že kapor vo vani je vrchol vianočnej podivnosti? Omyl. Vo svete existujú sviatočné zvyky, pri ktorých by naše rodinné tradície pôsobili až prekvapivo normálne. Kým u nás sa rieši zemiakový šalát, zlaté prasiatko a darčeky pod stromčekom, inde bijú poleno, pália diabla alebo stoja v kilometrových radoch na vyprážané kura. A robia to úplne vážne – rok čo rok.

Pripravte sa na cestu okolo sveta po tých najzvláštnejších vianočných zvykoch, aké si len viete predstaviť. Po tomto čítaní sa na svoje Vianoce možno začnete pozerať úplne inými očami.

Polkozí démon s reťazami: keď sa Vianoce menia na horor

Rakúsko, Bavorsko a časti severného Talianska majú tradíciu, ktorá skôr pripomína strašidelný film než pokojné sviatky. Každoročne 5. decembra vychádzajú do ulíc stovky mužov prezlečených za Krampusa – desivého démona s kozími nohami, obrovskými rohmi, dlhým jazykom a reťazami, ktoré hlučne cinkajú pri každom kroku.

V rukách držia brezové prúty a na chrbtoch majú koše, do ktorých údajne vkladajú neposlušné deti. Najzvláštnejšie však je, že rodičia tomu všetkému pokojne prihliadajú, popíjajú varené víno a často sa výborne zabávajú. Deti dokonca démonov provokujú – dostať symbolickú ranu od Krampusa sa totiž považuje za akúsi poctu.

Masky sú ručne vyrezávané, stoja aj tisíce eur a vyzerajú, akoby unikli priamo z pekla. Celý sprievod sa nazýva Krampuslauf a miestni ho zbožňujú. Zima vraj prebúdza temné sily – a niektorí tvrdia, že raz za život chce byť Krampusom takmer každý.

Poleno, ktoré treba zbiť, aby „vykakalo“ darčeky

Ak si myslíte, že už vás nič neprekvapí, Katalánsko vás rýchlo vyvedie z omylu. Miestna tradícia s názvom Caga Tió patrí k tým najbizarnejším v celej Európe. Ide o drevené poleno s namaľovanou tvárou, ktoré deti od začiatku decembra „kŕmia“ sladkosťami a prikrývajú dekou, aby mu nebola zima.

Na Štedrý večer však nastane zlom. Celá rodina vezme palice, začne poleno biť a pritom spievať pesničky, ktoré ho vyzývajú, aby „kakalo“. Výsledok? Spod deky postupne vypadávajú darčeky a sladkosti, ktoré tam rodičia vopred ukryli.

A tým sa to nekončí. V katalánskych betlehemoch sa často objavuje aj figurína nazývaná caganer – muž so stiahnutými nohavicami, vykonávajúci potrebu. Má symbolizovať úrodnosť, šťastie a hojnosť v nasledujúcom roku. Pre niekoho šok, pre miestnych úplná samozrejmosť.

Vianoce po japonsky: bez KFC ani krok

Zabudnite na rybu, kapra či morku. V Japonsku sa Vianoce spájajú s vedrom vyprážaného kuraťa. Každý rok si milióny rodín objednávajú špeciálne vianočné balíčky z fastfoodových reštaurácií, pričom objednávky sa robia často aj mesiac dopredu.

Táto tradícia vznikla v 70. rokoch minulého storočia vďaka mimoriadne úspešnej reklamnej kampani, ktorá Japoncom „vysvetlila“, že takto vyzerajú Vianoce v Amerike. Navyše – japonské domácnosti majú malé rúry, do ktorých by sa veľká morka aj tak nezmestila.

Dnes sú na Štedrý večer pred reštauráciami dlhé rady a v uliciach Tokia nie je nič nezvyčajné vidieť rodiny, ktoré hrdo nesú červeno-biele krabice s večerou. Pre mnohých Japoncov sú tieto Vianoce dôležitejšie než Silvester.

Do kostola na kolieskových korčuliach

Vo Venezuele, konkrétne v hlavnom meste Caracas, sa predvianočné rána nezačínajú kávou, ale jazdou na kolieskových korčuliach. Počas týždňa pred Vianocami sa každé ráno konajú bohoslužby, na ktoré prichádzajú tisíce ľudí práve týmto spôsobom.

Ulice sú pre autá uzavreté až do ôsmej hodiny ráno. Podľa legendy deti spávajú s povrázkom priviazaným o palec na nohe, ktorého druhý koniec visí z okna. Keď ráno prechádzajú okolo skupiny korčuliarov, zatiahnu zaň a zobudia ich – signál, že je čas ísť do kostola. Tropická verzia zimného korčuľovania má v tejto krajine dlhoročnú tradíciu.

Trpaslíci, zhnité zemiaky a kočka, ktorá vás môže zožrať

Island si potrpí na poriadnu dávku folklóru. Namiesto jedného Santa Clausa tu deti navštevuje až trinásť vianočných trpaslíkov, z ktorých každý prichádza inú noc. Majú zvláštne mená a ešte zvláštnejšie zvyky – niektorí olizujú lyžičky, iní kradnú klobásy.

Deti nechávajú na parapete topánky. Ak boli dobré, nájdu v nich sladkosti. Ak nie – čaká ich zhnitý zemiak. A aby toho nebolo málo, islandské legendy hovoria aj o obrovskej vianočnej kočke, ktorá číha v snehu a zožerie každého, kto na Vianoce nedostal nové oblečenie. Má to jednoduchý význam: kto nepracoval, riskuje.

Pavúk, ktorý premenil stromček na zlato

Ukrajinská vianočná legenda patrí k tým najkrajším. Rozpráva o chudobnej vdove, ktorá si nemohla dovoliť ozdoby na stromček. Na Štedrý deň však zistila, že strom je pokrytý pavučinami, ktoré sa v rannom svetle zmenili na zlato a striebro.

Práve preto sa na Ukrajine dodnes zdobia stromčeky pavúkmi a pavučinami. Hovorí sa, že práve odtiaľ pochádza tradícia lesklých vianočných reťazí. Takže nabudúce, keď budete rozmotávať zamotanú výzdobu, spomeňte si, kde to celé začalo.

Čarodejnica, uhlie a pohár vína

V Taliansku deti nečakajú len na Vianoce, ale aj na 6. január. Vtedy totiž prichádza Befana – stará čarodejnica, ktorá lieta na metle a rozdáva darčeky. Dobré deti dostanú sladkosti, neposlušné uhlie.

Legenda hovorí, že ju kedysi pozvali Traja králi, aby išla s nimi, no odmietla. Keď si to rozmyslela, Ježiška už nenašla – a hľadá ho dodnes. A keďže je to Taliansko, Befana nepije mlieko, ale víno a pochutí si na miestnych dobrotách.

Spaľovanie diabla ako začiatok sviatkov

V Guatemale sa Vianoce začínajú ohňom. Presne 1. decembra o šiestej večer sa v mestách zapália stovky tisíc ohňov. Ľudia predtým upratujú domy, zbierajú odpadky a hromadia ich pred obydliami.

Podľa tradície sa diabol skrýva v neporiadku – a jediný spôsob, ako ho vyhnať, je všetko spáliť. Obloha sa rozžiari ohňostrojmi, ulice zaplní dym a chaos. Pre miestnych je to symbol očisty a oficiálny začiatok vianočného obdobia.

Švédsky rituál s Kačerom Donaldom

Na Štedrý deň o tretej popoludní sa vo Švédsku zastaví čas. Milióny ľudí zapnú televíziu a sledujú ten istý animovaný program z roku 1958. Pre mnohých je to posvätný rituál – večera, darčeky aj návštevy sa plánujú až po jeho skončení.

Prečo? Vraj je na tom niečo upokojujúce. Celá krajina robí v jednu hodinu to isté. Možno je to zvláštne. Možno geniálne. Isté je len to, že táto tradícia funguje už viac než šesť desaťročí.

Keď teda nabudúce budete sedieť pri štedrovečernom stole a myslieť si, že vaša rodina má zvláštne zvyky, spomeňte si na svet okolo nás. Niekde bijú poleno, aby rozdalo darčeky. Inde sa ľudia naháňajú s démonmi, pália diabla alebo riešia, či stihnú objednať vyprážané kura. A zrazu sa kapor vo vani nezdá až taký čudný, však?

Odporúčané

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk