Spánková paralýza je stav, pri ktorom je človek pri vedomí, vníma okolie, ale nedokáže pohnúť telom ani hovoriť. Ide o dobre popísaný jav, ktorý vzniká v prechodných momentoch medzi spánkom a bdením – najčastejšie pri zaspávaní alebo pri prebúdzaní.
Pre mnohých ľudí je tento zážitok veľmi nepríjemný, no dôležité je zdôrazniť: spánková paralýza sama o sebe nie je nebezpečná a nespôsobuje fyzické poškodenie.
VIDEO: Spánok ovplyvňuje telesnú hmotnosť – potvrdzujú to výskumy
Odborné práce dlhodobo poukazujú na to, že nedostatok spánku môže ovplyvniť metabolizmus, hladinu hormónov regulujúcich chuť do jedla (ghrelín a leptín) a tým aj telesnú hmotnosť. Krátke video (zdroj: VLM) vysvetľuje, prečo ľudia so zhoršeným spánkom častejšie jedia viac a majú zvýšený sklon priberať.
Čo sa počas spánkovej paralýzy deje v tele
Počas noci sa striedajú dve hlavné fázy spánku:
- NREM spánok (hlboké fázy)
- REM spánok, v ktorom prebiehajú sny
V REM fáze mozog udržuje svaly v stave dočasnej paralýzy. Tento mechanizmus je úplne normálny a slúži na to, aby sme svoje sny nepredvádzali fyzicky.
Spánková paralýza vzniká vtedy, keď:
- vedomie sa prebudí
- telo zostáva na chvíľu v REM paralýze
Mozog je aktívny, vníma okolie, ale svaly reagujú so oneskorením. Tento stav trvá zvyčajne niekoľko sekúnd až niekoľko desiatok sekúnd.
Príznaky spánkovej paralýzy (vedecky podložené)
Najčastejšie popisované prejavy, ktoré sa opakovane potvrdzujú v štúdiách:
- neschopnosť pohybu
- neschopnosť hovoriť alebo kričať
- pocit tlaku na hrudi spôsobený zmeneným dýchaním a napätím hrudných svalov
- zvýšená úzkosť
- hypnagogické alebo hypnopompické halucinácie (vizuálne, sluchové alebo pocitové)
Tieto halucinácie sú dôsledkom toho, že časť mechanizmov zo snovej fázy zostane aktívna aj po prebudení vedomia. Nejde o psychické ochorenie ani o paranormálne javy.
Prečo ľudia vidia postavy, tiene alebo počujú zvuky
Podľa neurovede je príčinou pretrvávanie REM aktivity v mozgu, ktorá:
- zvýrazňuje emócie
- skresľuje vnímanie
- produkuje obrazy a zvuky typické pre sny
Keďže človek sa nemôže hýbať a je vystavený stresu, mozog môže nesprávne interpretovať informácie. Preto sa často objavujú:
- pocit cudzej prítomnosti
- vizuálne siluety
- zvuky alebo šepot
Tieto halucinácie sú preskúmané a popísané vo vedeckej literatúre.
Ako častá spánková paralýza naozaj je
Existujú dve kľúčové metaanalýzy, ktoré tento jav skúmajú:
Sharpless & Barber (2011) – Sleep Medicine Reviews
- zahrnuli 35 epidemiologických štúdií
- celkovo 36 533 ľudí
- 7,6 % bežnej populácie zažilo spánkovú paralýzu aspoň raz
- medzi vysokoškolákmi 28,3 %
- medzi pacientmi s psychiatrickými diagnózami 31,9 %
Hefnawy et al. (2024) – meta-analýza
- odhaduje globálnu prevalenciu až okolo 30 %,
- najčastejšia u študentov a ľudí s psychickými ťažkosťami.
Tieto dáta sú vedecky overené a pochádzajú z recenzovaných odborných zdrojov.
Čo zvyšuje riziko výskytu spánkovej paralýzy
Vedecké štúdie najčastejšie uvádzajú nasledujúce faktory:
- nedostatok spánku a nepravidelný režim
- dlhodobý stres
- spánok na chrbte
- nočné zmeny a narušený cirkadiánny rytmus
- alkohol alebo látky ovplyvňujúce spánkové cykly
- úzkostné poruchy, depresia, PTSD
- poruchy dýchania počas spánku (napr. spánkové apnoe)
Nie je pritom pravda, že spánková paralýza postihuje iba psychicky vyčerpaných ľudí – môže sa objaviť aj u inak zdravého človeka.
Ako reagovať počas epizódy spánkovej paralýzy
Vedecky odporúčané postupy:
- uvedomiť si, že ide o neškodný, dočasný stav
- sústrediť sa na dýchanie a predĺžený výdych
- pokúsiť sa rozhýbať jeden malý sval – napr. prst alebo jazyk
- ak máte halucinácie, zavrieť oči môže znížiť vnímané podnety
Tieto techniky môžu skrátiť trvanie epizódy, aj keď nefungujú vždy.
Ako spánkovej paralýze predchádzať
Prevencia sa opiera o všeobecné odporúčania pre kvalitný spánok:
- pravidelný spánkový režim
- 7–8 hodín spánku denne
- minimalizovať alkohol pred spaním
- nefajčiť a nepiť kofeín tesne pred spaním
- obmedziť modré svetlo večer
- vhodné prostredie: tma, chladnejšia miestnosť, ticho
- riešenie prípadného chrápania či spánkovej apnoe
- spávať na boku, ak paralýza vzniká pri spánku na chrbte
Tieto odporúčania vychádzajú zo súčasného vedeckého poznania o spánkovej hygiene.
Kedy vyhľadať odborníka
Podľa odborníkov je dôvodom na konzultáciu:
- častý výskyt spánkovej paralýzy
- výrazné zhoršenie kvality spánku
- strach zo zaspávania
- súčasný výskyt nespavosti, úzkosti alebo depresie
- podozrenie na narkolepsiu (častý sprievodný jav)
V takom prípade je vhodné vyhľadať praktického lekára, psychológa, psychiatra alebo spánkovú ambulanciu.
Spánková paralýza nie je paranormálny jav
Na záver je dôležité zdôrazniť:
- spánková paralýza je normálny neurofyziologický stav
- nevzniká kvôli démonom ani nadprirodzeným silám
- nespôsobuje poškodenie mozgu ani tela
- je síce veľmi nepríjemná, ale nepredstavuje zdravotné ohrozenie
Najčastejšie ide o dôsledok preťaženého alebo rozhádzaného režimu spánku.
