Rastlina známa ako maniok alebo kasava patrí medzi najdôležitejšie zdroje potravy na svete. Jej korene kŕmia stovky miliónov ľudí v Afrike, Južnej Amerike aj Ázii, najmä v oblastiach, kde sa iné plodiny nedarí pestovať.
Hoci ide o rastlinu, ktorá doslova zachraňuje ľudské životy pred hladom, skrýva v sebe toxické látky, ktoré môžu pri nesprávnej úprave spôsobiť vážne zdravotné problémy.
Rastlina, ktorá rastie aj tam, kde ostatné hynú
Maniok (latinsky Manihot esculenta) je mimoriadne odolná plodina. Dokáže prežiť dlhé obdobia sucha, znesie chudobnú pôdu a vyžaduje minimálnu starostlivosť. Vďaka týmto vlastnostiam je v mnohých rozvojových krajinách hlavným zdrojom kalórií. Z jeho koreňov sa pripravuje múka, kaša, hranolky, chlieb či tradičné africké jedlá ako fufu alebo gari. Organizácia FAO odhaduje, že maniok je základnou potravinou pre viac ako 400 miliónov ľudí.
Prečo môže byť maniok nebezpečný?
V surovom stave maniok nie je bezpečný na konzumáciu. Obsahuje chemické zlúčeniny nazývané cyanogénne glykozidy (najmä linamarín a lotaustralín).
Keď sa tieto látky dostanú do ľudského tela, môžu sa premeniť na kyanid – jed, ktorý blokuje prísun kyslíka do buniek.
Ak sa maniok nespracuje správne, môže dôjsť k akútnej otrave, ktorá sa prejavuje závratmi, zvracaním, zástavou dýchania a v extrémnych prípadoch aj smrťou.
Chronické, dlhodobé vystavenie malým dávkam kyanidu zas vedie k neurologickým ochoreniam – najznámejším z nich je konzo, paralytické ochorenie, ktoré spôsobuje trvalé poškodenie nervov dolných končatín.
Ako sa dá maniok bezpečne pripraviť?
Ľudia, ktorí pestujú maniok po generácie, veľmi dobre vedia, že ho nemožno jesť surový.
Tradičné spôsoby prípravy – ako dlhodobé namáčanie vo vode, fermentácia, sušenie a dôkladné varenie – dokážu odstrániť väčšinu toxických látok.
Existujú dva hlavné druhy manioku:
- sladký maniok, ktorý obsahuje menej toxínov
- horký maniok, ktorý je odolnejší a výnosnejší, no obsahuje viac jedovatých látok a potrebuje dlhšie spracovanie
Ak sa tieto postupy dodržia, je maniok bezpečný a výživný. Obsahuje množstvo sacharidov, vápnika, železa a vitamínu C, hoci má málo bielkovín. Preto sa odporúča kombinovať ho s potravinami bohatými na bielkoviny (napr. strukovinami).
Kde dochádza k otravám?
K väčšine prípadov otravy maniokom dochádza v chudobných oblastiach subsaharskej Afriky, kde ľudia kvôli suchu alebo nedostatku zdrojov skracujú proces fermentácie či varenia.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaznamenala epizodické otravy v krajinách ako Uganda, Konžská demokratická republika či Mozambik.
Tieto prípady však tvoria malý zlomok v porovnaní s množstvom ľudí, ktorí maniok jedia denne bez problémov. Presné štatistiky o úmrtiach nie sú známe, keďže v mnohých oblastiach chýba zdravotnícka infraštruktúra a prípady sa často neevidujú.
Záchrana aj riziko v jednom
Maniok je pre rozvojové krajiny nepostrádateľný. Vďaka svojej odolnosti sa pestuje aj v obdobiach, keď iné plodiny zlyhajú.
Zároveň sa z neho vyrábajú aj produkty s vysokou pridanou hodnotou – napríklad škrob, etanol či krmivo pre zvieratá.
Ak je správne pripravený, maniok je bezpečnou a cennou potravinou.
Problém nastáva len vtedy, keď sa zanedbajú tradičné postupy alebo keď chudoba prinúti ľudí jesť nedostatočne spracované korene.
Záver
Maniok nie je „najnebezpečnejšie jedlo sveta“, ako ho často nazývajú médiá. Je to život zachraňujúca plodina, ktorá sa môže stať nebezpečnou len vtedy, ak sa s ňou zaobchádza nesprávne.
Ak sa dodržiavajú tradičné metódy spracovania, predstavuje dôležitý a relatívne bezpečný zdroj energie pre milióny ľudí.
Zhrnutie faktov:
- Maniok obsahuje toxíny, ktoré sa môžu zmeniť na kyanid.
- Nespracovaný maniok môže spôsobiť otravu alebo neurologické ochorenia.
- Správnou prípravou sa toxíny takmer úplne odstránia.
- Väčšina úmrtí a ochorení je spojená s chudobou, zlými podmienkami a nedostatkom výživy.
- Pre stámilióny ľudí je maniok kľúčovým zdrojom potravy a energie.
