V roku 2003 sa v belgických Antverpách odohrala lúpež, ktorá dodnes patrí medzi najodvážnejšie a najrozsiahlejšie krádeže drahokamov v histórii. Vyšetrovateľov po príchode na miesto šokoval pohľad na vyplienený trezor Antverp Diamond Center, jednej z najdôležitejších budov v celosvetovom diamantovom obchode. Z 160 bezpečnostných schránok bolo otvorených 123 a z nich zmizli diamanty, zlato a ďalšie cennosti, ktorých hodnota bola oficiálne vyčíslená na viac ako 100 miliónov dolárov. Lúpež sa rýchlo zaradila medzi najväčšie, aké kedy boli zaznamenané.
Kto bol Leonardo Notarbartolo – jediný identifikovaný páchateľ
Hlavnou postavou prípadu sa stal Leonardo Notarbartolo, taliansky občan pochádzajúci z Turína. Niekoľko rokov pred samotným činom pôsobil v Antverpách, kde si prenajal kanceláriu a predstieral, že obchoduje s diamantmi. Vďaka tomu sa zúčastňoval bežného diania v štvrti a získal prístup do budovy Antverp Diamond Center ako regulárny nájomník bezpečnostnej schránky. Táto pozícia mu umožnila pohyb v priestoroch, ktoré sú bežnej verejnosti neprístupné.
Vyšetrovatelia potvrdili, že Notarbartolo nebol „osamelý vlk“. Lúpež spáchal s neznámym počtom komplicov, ktorých totožnosť sa však nikdy nepodarilo jednoznačne dokázať. Polícia identifikovala len jeho ako organizátora a koordinátora operácie.
Ako bol trezor chránený – a čo sa bezpečne vie o jeho prekonaní?
Podzemný trezor Antverp Diamond Center bol v tom čase považovaný za jeden z najlepšie zabezpečených na svete. Obsahoval viacero úrovní ochrany, ktoré zahŕňali:
- magnetické snímače na dverách
- pohybový senzor v trezorovej miestnosti
- systém tepelnej detekcie
- zámok so 100 miliónmi možných kombinácií
- viac ako trojtonové pancierové dvere
- nepretržité kamerové monitorovanie
Presný postup, ktorým zlodeji zabezpečenie prekonali, sa podarilo zrekonštruovať len čiastočne. Polícia zistila, že:
- Vstupný kód aj mechanický kľúč boli zneužité, čo naznačuje, že páchateľ získal prístup k ich kópii alebo odpozoroval ich zadávanie.
- Alarm nebol aktivovaný, čo znamená, že musel byť niektorým spôsobom vyradený z činnosti alebo obídený.
- Lupiči pracovali vo vnútri trezoru niekoľko hodín, pričom otvorili väčšinu schránok ručne.
Vyšetrovatelia nikdy nezverejnili všetky detaily, aby neprezradili citlivé informácie o bezpečnostných systémoch.
Chyba, ktorá odhalila páchateľov
Kľúčovým zlomom vyšetrovania bol nález vreca s dôkazmi v lesíku v okolí Antverp. Obsahovalo:
- použitý materiál z miesta činu
- zvyšky náradia
- a účtenku zo sendviča
Práve táto účtenka viedla policajtov ku konkrétnemu dátumu, ku ktorému si následne vyžiadali kamerové záznamy z mesta. Na nich sa objavil Notarbartolo, čo bol prvý priamy dôkaz jeho účasti na lúpeži.
Následnou domovou prehliadkou v jeho rezidencii v Taliansku polícia našla ďalšie predmety, ktoré ho jednoznačne spájali s vlámaním.
Proces a trest
Belgický súd odsúdil Leonarda Notarbartola na 10 rokov väzenia. Po odpykaní časti trestu bol v roku 2009 podmienečne prepustený.
Notarbartolo počas celého vyšetrovania odmietol prezradiť identitu svojich komplicov. Tvrdenia, ktoré poskytoval médiám po svojom prepustení, polícia nikdy oficiálne nepotvrdila a mnohé z nich odporujú známym faktom – preto ich nemožno považovať za pravdivé.
Čo sa určite vie o odcudzených diamantoch?
Najdôležitejšou nezodpovedanou otázkou zostáva osud ukradnutých drahokamov. Oficiálne:
- žiadne diamanty ani väčšina cenných predmetov sa nikdy nenašli,
- poisťovne vyplatili poškodeným obrovské náhrady,
- mnohé rodiny a firmy utrpeli miliónové škody.
Z polície opakovane zaznelo, že bez spolupráce komplicov je už takmer nemožné zistiť, kde lup skončil.
Stručné zhrnutie
- dátum a miesto lúpeže
- spáchanie činu skupinou páchateľov
- identita Leonarda Notarbartola
- spôsob jeho usvedčenia
- výška škody
- rozsah vykradnutých schránok
- súdny trest a rok prepustenia
