Každý rodič by si prial, aby sa jeho dieťa učilo rýchlo, dobre sa adaptovalo na školské prostredie a dosahovalo úspechy. Niekedy sa preto objavujú otázky, či mesiac narodenia môže zohrávať úlohu pri rozvoji dieťaťa a jeho školskom výkone. Mnohé diskusie sa opierajú o predpoklad, že deti narodené v určitých mesiacoch majú výhodu – no je to naozaj tak?
Pozrime sa na to, čo hovoria výskumy, fakty a školská prax.
Vek pri nástupe do školy: na čase záleží
Rozdiel v narodení medzi dvomi spolužiakmi môže byť až 11 mesiacov. Tento rozdiel sa v ranom veku považuje za významný, pretože deti sa vyvíjajú veľmi rýchlo – fyzicky, kognitívne aj emocionálne. Dieťa narodené napríklad v januári je často o niečo vyzretejšie než jeho spolužiak narodený v decembri toho istého roka, a to môže mať krátkodobý vplyv na školskú úspešnosť.
Tento jav sa nazýva relatívny vekový efekt (Relative Age Effect) a bol pozorovaný v rôznych krajinách aj oblastiach, vrátane školstva a športu.
Čo hovoria dáta?
Podľa štúdií OECD a ďalších výskumných organizácií:
- Deti narodené skôr v roku (napríklad v januári alebo februári) dosahujú v prvých ročníkoch školy v priemere lepšie výsledky než ich mladší rovesníci.
- Tento rozdiel však nie je spôsobený vyššou inteligenciou, ale jednoducho vyššou úrovňou vývoja a zrelosti v čase nástupu do školy.
- Vplyv relatívneho veku sa postupne znižuje, a v neskorších ročníkoch sa rozdiely medzi deťmi stierajú.
Niektoré deti, ktoré sú pri nástupe do školy najmladšie, môžu mať spočiatku menšie problémy so sústredením, spracovaním informácií či prispôsobením sa školskému režimu. No väčšina z nich tieto rozdiely do niekoľkých rokov dobehne.
Odklady školskej dochádzky: nie vždy výhoda
V krajinách ako Česko alebo Slovensko je bežné, že rodičia využívajú možnosť odložiť nástup dieťaťa do školy o rok. Najčastejšie ide o deti narodené na jar alebo v lete. Dôvodom býva snaha „dať dieťaťu čas“ dozrieť a pripraviť sa lepšie na školu.
Aj keď môže byť odklad v niektorých prípadoch oprávnený – napríklad pri vývojových oneskoreniach, zdravotných komplikáciách či zjavnej nepripravenosti – neexistuje dôkaz, že by systematicky viedol k lepšiemu prospechu alebo vyššej inteligencii.
Opačne, výskumy ukazujú, že v niektorých prípadoch môže zbytočný odklad oddialiť rozvoj schopností, ktoré sa dieťa najlepšie učí práve v školskom prostredí – ako je pozornosť, práca v kolektíve či riešenie problémov.
Mladšie deti sa učia prispôsobovať
Zaujímavým zistením výskumov je aj to, že mladšie deti v triede často vyvíjajú väčšie úsilie, aby sa vyrovnali starším spolužiakom. To vedie k rozvoju ich tzv. výkonných funkcií – napríklad schopnosti sústrediť sa, plánovať, kontrolovať impulzy a regulovať emócie.
Tieto deti sú zároveň viac stimulované prostredím, čo môže podporiť ich kognitívny rast. Neznamená to však, že sa stanú automaticky múdrejšími – skôr ide o to, že sa v určitých oblastiach rýchlejšie doťahujú na starších žiakov.
Dôležité: mesiac narodenia nerozhoduje o budúcej inteligencii
Treba si uvedomiť, že mesiac narodenia nemá žiadny trvalý vplyv na IQ ani na schopnosti, ktoré dieťa dosiahne v živote. Je to len jeden z mnohých faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj dieťaťa – a to navyše iba v prvých rokoch.
Oveľa väčšiu váhu majú:
- genetika a dedičné predpoklady
- rodinné zázemie a vzdelanie rodičov
- kvalita školy a pedagógov
- prístup rodičov k výchove a podpora učenia doma
Záver: Kedy sa dieťa narodí, má len dočasný vplyv
Ak sa vaše dieťa narodilo na jar, v lete alebo na konci roka, nemusíte sa obávať. Každé dieťa je iné a potrebuje individuálny prístup. Áno, relatívny vek v triede môže ovplyvniť, ako sa mu bude dariť na začiatku školy, ale v dlhodobom horizonte rozhodujú celkom iné veci.
Dôležitejšie než mesiac v rodnom liste je, ako dieťaťu vytvoríte podmienky pre učenie, rozvoj a emocionálnu pohodu.
