Najnovšie satelitné merania odhalili prekvapivý jav, ktorý zaskočil vedeckú komunitu. Po dlhých rokoch úbytku sa v období rokov 2021 až 2023 vo východnej časti Antarktídy objavil výrazný prírastok ľadovej hmoty – niečo, čo vedci už dlho nepozorovali.
Satelitné údaje ukazujú, že počas tohto obdobia pribudlo približne 108 gigatón ľadu ročne. Tento vývoj potvrdzujú viaceré výskumné tímy, ktoré sledujú zmeny ľadovej pokrývky prostredníctvom dlhodobých meraní.
Za týmto nečakaným javom stojí výrazne väčšie množstvo snehu, ktoré v uplynulých rokoch zasiahlo oblasť južnej pologule. Atmosféra bola v danom období vlhkejšia a o niečo teplejšia, čo spôsobilo zvýšené zrážky. Sneh sa následne zhutnil a vytvoril nové vrstvy ľadu. Tento prírastok sa prejavil aj v oblastiach, kde sa očakával skôr úbytok, čo vedcov prekvapilo najviac.
Napriek tomu odborníci upozorňujú, že ide iba o krátkodobý jav. Antarktída ako celok naďalej stráca viac ľadu, než získava, a to najmä v západnej časti kontinentu, kde teplejšie oceánske prúdy urýchľujú topenie a zvyšujú odtok ľadovej masy do mora.
Vedci odhadujú, že tento dočasný nárast ľadu mohol znížiť príspevok kontinentu k zvyšovaniu hladiny oceánov približne o 0,3 milimetra ročne, no tento efekt je len prechodný. Hoci ide o zaujímavý jav, neznamená to, že by sa globálne otepľovanie zastavilo alebo spomalilo.
Tento prípad skôr ukazuje, ako citlivo antarktický ľad reaguje na aj tie najmenšie zmeny teploty, vlhkosti či prúdenia vzduchu. Planéta sa správa komplexne a každá odchýlka môže mať krátkodobý vplyv na množstvo ľadu.
Vedecké tímy preto zdôrazňujú, že je potrebné pokračovať v dlhodobom pozorovaní, ktoré umožní presnejšie pochopiť, ako sa antarktický ľadový štít vyvíja a aký bude mať jeho zmena vplyv na budúcnosť Zeme.
Aj keď sa teda na krátky čas objavila pozitívna správa, odborníci ostávajú opatrní. Tento vývoj pripomína, že príroda sa neustále mení a že naše poznanie o jej procesoch sa musí prispôsobovať novým faktom a meraniam.
