V dolnosaskej oblasti Harzu existuje skupina dnešných obyvateľov, ktorí majú s tamojšou krajinou pevnejšie historické prepojenie, než by si ktokoľvek dokázal predstaviť. Genetický výskum preukázal, že niektorí ľudia zo súčasných dedín v okolí obce Osterode sú priamymi potomkami rodovej línie, ktorej členovia boli pochovaní v Lichtensteinskej jaskyni počas doby bronzovej – približne pred 3000 rokmi.
Nejde o romantickú legendu ani o nadsadenú novinársku metaforu. Výskum založený na analýze DNA zo starovekých kostier a vzoriek od dnešných obyvateľov regiónu potvrdil reálne genetické prepojenie medzi minulosťou a súčasnosťou.
Archeologická senzácia ukrytá v Lichtensteinskej jaskyni
Lichtensteinská jaskyňa bola objavená v roku 1972 a systematicky preskúmaná začiatkom 80. rokov. Pri archeologických prácach v nej výskumníci našli pozostatky približne štyridsiatich ľudí z obdobia okolo rokov 1000–700 pred naším letopočtom.
Dôležité fakty, ktoré potvrdzuje odborná literatúra:
- všetky kosti pochádzali z doby bronzovej
- išlo o mužov, ženy aj deti z jednej širšej rodiny, rozloženej do viacerých generácií
- nenašli sa žiadne známky násilia či rituálnych obetí
- jaskyňa pravdepodobne slúžila ako rodinná pohrebná komora
- vďaka priaznivým podmienkam sa kosti zachovali vo výnimočne dobrom stave
Analýzy naznačujú, že ľudia tu žijúci mali typické severoeurópske črty doby bronzovej – svetlú pleť, modré oči a svetlejšie vlasy. Zdravotný stav jedincov bol celkovo dobrý, čo naznačuje stabilné životné podmienky.
DNA výskum, ktorý spojil tisícročia
Kľúčový prielom nastal, keď tím odborníkov z Univerzity v Göttingene porovnal DNA z kostí z jaskyne s genetickými vzorkami od dnešných obyvateľov okolitých dedín. Do výskumu sa zapojilo približne 300 dobrovoľníkov, ktorí poskytli vzorky slín.
Výsledky:
- niekoľko súčasných mužov nieslo zhodné Y-chromozómové línie so svojimi dávnymi predkami z doby bronzovej
- genetická zhoda potvrdila priamy patrilineárny pôvod
- rodová kontinuita je vedecky doložená — nejde o domnienku
Odborníci zdôrazňujú, že to neznamená, že rodina fyzicky žila nepretržite na presne rovnakom mieste 3000 rokov. Znamená to však, že niektoré rodové línie v tomto regióne sú geneticky súvislé od doby bronzovej až po dnešok.
V kontexte európskej populácie ide o mimoriadne vzácny a vedecky významný objav.
Čo pre dnešných potomkov znamená vedieť, že ich korene siahajú do doby bronzovej?
Súčasní obyvatelia, ktorých DNA preukázala priamu príslušnosť k dávnym jedincom z jaskyne, často hovorili o zvláštnom pocite spojenia s históriou. Aj keď ich rodokmene v písomných záznamoch siahajú „len“ do 16. storočia, genetika odhalila, že ich rodová línia je omnoho staršia.
Práve to robí tento objav tak výnimočným:
potomkovia rodiny žijú dodnes v rovnakom regióne, hoci presná línia osídlenia počas 3000 rokov nie je detailne zmapovaná.
Etnogenéza Európanov je zložitá, ovplyvnená mnohými migračnými vlnami. Napriek tomu sa tu zachovala patróna rodová línia, ktorá prežila všetky historické zmeny – od starovekých kultúr, cez rímske vplyvy, až po moderné dejiny.
Prečo je Lichtensteinská jaskyňa dôležitá pre vedu?
Ide o jeden z najlepšie geneticky preskúmaných hrobových komplexov z doby bronzovej v Európe. Vďaka vysokej kvalite zachovania kostier sa tu podarilo:
- rekonštruovať rodové väzby medzi pochovanými osobami
- porovnať starovekú DNA so súčasnou populáciou
- doplniť poznatky o živote ľudí v neskorej dobe bronzovej v severnom Nemecku
- potvrdiť dlhodobú kontinuitu miestneho osídlenia
Ide o unikátnu kombináciu archeológie a modernej genetiky, ktorá sa na svete podarila len v niekoľkých prípadoch.
