Zem nie je dokonalá guľa s rovnakým zložením. Pod jej povrchom sa nachádza množstvo vrstiev a štruktúr, ktoré vznikali počas miliárd rokov. Vďaka moderným geofyzikálnym meraniam dnes vieme, že niektoré regióny Zeme majú špecifické magnetické vlastnosti. Jednou z takýchto oblastí je aj časť Austrálie, kde vedci zaznamenali výraznú magnetickú anomáliu. Hoci v médiách sa občas používa dramatické označenie, ide o úplne prirodzený geologický jav.
Čo je magnetická anomália a prečo vzniká?
Magnetické pole Zeme nie je rovnomerné. Mení sa podľa toho, aké horniny sa nachádzajú pod povrchom, koľko obsahujú železa a aké geologické procesy sa v danej oblasti odohrali v minulosti.
V prípade Austrálie vedecké tímy dlhodobo pozorujú regióny, kde je magnetická intenzita vyššia alebo nižšia než priemerné hodnoty. Najčastejším dôvodom býva vysoký obsah minerálov reagujúcich na magnetické pole – napríklad magnetitu alebo iných železitých hornín.
Takéto anomálie nie sú ničím výnimočným. Nachádzajú sa po celom svete a geofyzici ich využívajú ako užitočný nástroj na skúmanie geologickej minulosti Zeme.
Ako vedci zisťujú, čo je hlboko pod povrchom?
Hoci človek nedokáže fyzicky nahliadnuť desiatky kilometrov pod zemský povrch, moderná veda na to má presné metódy. Informácie o podzemných štruktúrach získava kombináciou:
- seizmických meraní – zemetrasenia vytvárajú vlny, ktoré sa v rôznych horninách šíria rôznou rýchlosťou. Zo zmien rýchlosti možno odvodiť hustotu a typ materiálu,
- gravitačných meraní – rôzne horniny majú odlišnú hustotu, čo jemne mení lokálne gravitačné pole,
- magnetických údajov – satelity aj pozemné prístroje dokážu presne mapovať, kde je magnetické pole zosilnené alebo oslabené,
- geologických modelov – odborníci porovnávajú nové merania s tým, čo je známe o pohybe tektonických dosiek a vývoji kontinentov.
Vďaka týmto údajom môžu zostaviť presné modely podpovrchových štruktúr bez toho, aby ich videli na vlastné oči.
Čo môže magnetická anomália pod Austráliou znamenať?
Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že pod Austráliou sa nachádzajú veľmi staré časti kontinentálnej kôry, tzv. kratóny. Tieto horniny patria k najstarším na Zemi – niektoré majú viac než tri miliardy rokov.
Austrália je známa tým, že je geologicky veľmi stará. Jej územie obsahuje pozostatky dávnych kontinentálnych blokov, ktoré vznikli v čase, keď na Zemi ešte neexistoval zložitý život. Tieto starobylé horniny majú často neobvyklé magnetické vlastnosti, pretože obsahujú vysoké koncentrácie železa a ďalších minerálov.
Geofyzici preto predpokladajú, že magnetická anomália odráža pôvodnú štruktúru raného kontinentu, ktorý bol neskôr súčasťou superkontinentov ako Rodinia či Gondwana. Nejde však o žiadnu neznámu alebo nebezpečnú štruktúru – je to prirodzená súčasť geologickej histórie.
Žiadne nebezpečenstvo ani záhada – len fascinujúca geológia
Je dôležité zdôrazniť, že takáto anomália nepredstavuje žiadnu hrozbu. Nejde o sopku, trhlinu ani miesto, kde by hrozilo zemetrasenie. Z vedeckého hľadiska je stabilná a bežná.
Skutočný význam objavu spočíva vo výskume:
magnetické anomálie pomáhajú pochopiť, ako sa kontinenty formovali, ako sa menilo magnetické pole Zeme a čo sa dialo v období, o ktorom nemáme žiadne písomné záznamy.
Pre geológov je to okno do hlbokej minulosti planéty.
Austrália ako geologický archív Zeme
Kontinent je domovom jedných z najstarších hornín na našej planéte. Keď geológovia študujú jeho podpovrchové vrstvy, vnímajú ich ako kroniku starú miliardy rokov.
Magnetické anomálie a staré kratóny sú dôkazom toho, že Austrália prešla dlhým vývojom: bola súčasťou niekoľkých superkontinentov, prežila ich rozpad a stala sa stabilným, relatívne pokojný kontinentálnym blokom, aký poznáme dnes.
