Jedným z najčastejších problémov, ktoré trápia ľudí po prekonaní ochorenia COVID-19, je tzv. mozgová hmla – po anglicky brain fog. Ide o súbor príznakov, pri ktorých dochádza k oslabeniu pamäte, zhoršenej koncentrácii a spomaleniu myslenia. Odborníci upozorňujú, že tieto ťažkosti nie sú len subjektívnym pocitom, ale v mnohých prípadoch ide o skutočné poškodenie mozgu, ktoré je možné pozorovať aj na zobrazovacích vyšetreniach.
Video: Mozgová hmla po covide – čo sa deje v mozgu?
Veda potvrdzuje: mozog po covide starne rýchlejšie
Rozsiahle výskumy z Británie ukázali, že problémy s pamäťou a sústredením, ktoré pacienti po covide opisujú, zodpovedajú skutočným zmenám v štruktúre mozgu. Výsledky zobrazovacích a laboratórnych vyšetrení potvrdili, že mozog ľudí po infekcii vykazuje známky poškodenia, ktoré môžu pretrvávať dlhé mesiace.
Do výskumu sa zapojili stovky pacientov po hospitalizácii a tisíce zdravých dobrovoľníkov. Výsledky ukázali, že kognitívny výkon po prekonaní covidu bol citeľne nižší – reakcie boli pomalšie a pamäť slabšia. Odborníci prirovnali tieto zmeny k predčasnému starnutiu mozgu o približne dvadsať rokov.
Tieto zistenia sú varovaním nielen pre lekárov, ale aj pre samotných pacientov, ktorí si často mysleli, že si symptómy len namýšľajú. Dnes je už jasné, že covid dokáže mozog skutočne zasiahnuť a zmeniť jeho fungovanie.
Ako mozog po covide starne?
Najnovšie vedecké štúdie publikované v renomovaných lekárskych časopisoch ukazujú, že za poškodením mozgu nestojí priamo vírus, ale zápalová reakcia organizmu. Počas infekcie sa aktivujú imunitné bunky, ktoré uvoľňujú cytokíny a iné látky spôsobujúce zápal – ten následne poškodzuje tzv. hematoencefalickú bariéru, ktorá chráni mozog pred škodlivinami z krvi.
Keď sa táto bariéra naruší, do mozgu prenikajú látky, ktoré tam bežne nemajú čo robiť, a nervové bunky sa začínajú rozpadávať. Vedci dokonca zistili, že u ľudí trpiacich mozgovou hmlou sa v krvi nachádzajú proteíny typické pre poškodenie tejto ochrannej vrstvy.
Mozgu chýba kyslík
Ďalším faktorom je nedostatok kyslíka počas infekcie. U pacientov, ktorí boli napojení na pľúcnu ventiláciu, sa často pozorovala atrofia sivej hmoty, teda úbytok mozgového tkaniva. Tento stav sa môže prejavovať ešte roky po uzdravení.
Znepokojujúce však je, že mozgová hmla sa objavuje aj u ľudí s ľahkým priebehom – teda u tých, ktorí covid prekonali len ako silnejšiu chrípku. Výskumy potvrdili, že aj v týchto prípadoch sa môžu objaviť jemné poruchy pamäti, pozornosti a spracovania informácií.
Ako sa mozgová hmla prejavuje?
Príznaky sú často podobné bez ohľadu na závažnosť ochorenia. Ľudia opisujú zabúdanie mien a slov, problémy s plánovaním a organizáciou, stratu orientácie alebo pocit, že myšlienky „nevedia zachytiť“.
Mentálna únava sa objavuje už po krátkom sústredení a pridružiť sa môžu aj úzkosti, depresie či nespavosť. Odborné výskumy potvrdzujú, že tieto ťažkosti nie sú len psychického pôvodu, ale majú fyzické a biologické pozadie v mozgu.
Stav, ktorý môže pretrvať roky
Podľa neurológov mozgová hmla nie je samostatné ochorenie, ale stav, ktorý signalizuje, že mozog je vyčerpaný a potrebuje regeneráciu. Symptómy môžu trvať mesiace, niekedy aj roky, a bez cielenej liečby sa môžu opakovane vracať.
Nádej prináša kognitívna rehabilitácia
Najefektívnejšou metódou zlepšenia je kognitívna rehabilitácia – teda tréning pamäte, koncentrácie a pozornosti. Pomáha aj ergoterapia, ktorá učí pacientov zvládať bežné úlohy a postupne obnovovať mentálnu výkonnosť.
Niektoré zdravotné centrá testujú aj experimentálne prístupy, ako je hyperbarická oxygenoterapia – dýchanie čistého kyslíka vo zvýšenom tlaku, ktoré zlepšuje okysličenie mozgu. Výsledky prinášajú nádej, že aj mozog postihnutý po covide sa dokáže do určitej miery regenerovať.
Skúmajú sa aj látky s protizápalovým účinkom, ktoré by mohli pomôcť tlmiť neurozápal – chronický zápal mozgového tkaniva, ktorý hrá hlavnú úlohu pri postcovidovom syndróme.
Dá sa mozog úplne zregenerovať?
Vedci zatiaľ nevedia s istotou povedať, či sa mozog dokáže vrátiť do pôvodného stavu. Niektoré štúdie však naznačujú, že infekcia COVID-19 mohla u ľudí s genetickou predispozíciou urýchliť nástup demencie alebo Alzheimerovej choroby.
To, čo je isté, je fakt, že mozgovú hmlu nemožno podceňovať. Ide o jasný signál, že mozog utrpel zásah, z ktorého sa nemusí zotaviť sám. Včasná diagnostika, rehabilitácia a odborná starostlivosť sú preto kľúčom k uzdraveniu.
