Len málokto má pondelky v obľube. Po pokojnom víkende prichádza návrat do reality, pracovné povinnosti a skoré vstávanie. Nie je preto prekvapením, že práve tento deň považuje veľká časť ľudí za najnáročnejší v týždni. Vedci sa preto rozhodli zistiť, či je „pondelkový stres“ iba subjektívny pocit, alebo má reálne fyzické a psychické dôsledky.
Video: 10-minútová meditácia pri úzkosti
Ak chcete rýchlu pomôcku priamo v pondelkové ráno, skúste túto krátku vedenú meditáciu.
Telo reaguje na pondelok inak než na iné dni
Štúdie z posledných rokov naznačujú, že prechod z víkendu na pracovný režim ovplyvňuje nielen náladu, ale aj fyziológiu človeka. Napríklad výskum vedcov zistil, že počet vážnych srdcových príhod typu STEMI je v pondelok o približne 13 % vyšší než počas iných dní.
Vedci tento jav vysvetľujú zmenami v biologických rytmoch, hladinách stresového hormónu kortizolu a celkovým napätím spojeným s návratom do pracovného režimu.
Podobné výsledky priniesli aj iné výskumy – ukázali, že v pondelok býva najvyššia miera stresu, úzkosti a nespokojnosti, zatiaľ čo v piatok a cez víkend hladina stresu výrazne klesá. Tieto výkyvy v nálade môžu ovplyvniť aj kvalitu spánku a schopnosť sústrediť sa.
Prečo je práve pondelok taký náročný?
Psychológovia upozorňujú, že problém spočíva v náhlom prechode z oddychového víkendu do štruktúrovaného pracovného dňa. Po dvoch dňoch voľna sa mení režim spánku, stravovania aj denné návyky – a mozog sa musí znovu prispôsobiť prísnejšiemu rytmu.
„Pondelok často vyvoláva pocit tlaku, očakávania a zodpovednosti. Mozog registruje tieto zmeny ako stresor, a preto sa zvyšuje produkcia kortizolu,“ vysvetľuje sociológ, ktorý sa dlhodobo venuje štúdiu stresu a pracovnej psychológie.
Kortizol je hormón, ktorý pomáha telu zvládať krátkodobý stres. Ak je však jeho hladina vysoká dlhodobo, môže negatívne ovplyvniť srdce, imunitu aj psychickú rovnováhu.
Pondelkový stres nie je len o práci
Zaujímavé je, že nepríjemné pocity v pondelok nepociťujú len pracujúci ľudia. Niektoré výskumy naznačujú, že „pondelkový efekt“ môžu prežívať aj študenti, rodičia na materskej dovolenke či dôchodcovia.
Podľa odborníkov to súvisí s kultúrnym nastavením – pondelok si spoločnosť dlhodobo spája so začiatkom povinností, zatiaľ čo víkend symbolizuje oddych a slobodu.
Aj keď hladina stresu u dôchodcov nie je taká vysoká ako u aktívne pracujúcich ľudí, merania kortizolu naznačujú, že mentálny stres z pondelkov môže byť prítomný aj u nich. Ide však o jemný fyziologický efekt, nie o zdravotné riziko.
Stres a srdce: čo hovoria odborníci
Chronický stres patrí medzi rizikové faktory pre vznik srdcovo-cievnych ochorení. Nie je to teda len o pondelkoch – dôležitý je celkový životný štýl.
Odborníci upozorňujú, že dlhodobá úzkosť a napätie môžu zvyšovať krvný tlak, hladinu cukru v krvi a zhoršovať spánok. V kombinácii s nezdravou stravou, fajčením či nedostatkom pohybu sa tým zvyšuje riziko infarktu a ďalších kardiovaskulárnych problémov.
Ako zvládnuť pondelky v lepšej pohode?
Ak vás pondelky vyčerpávajú, existuje niekoľko overených spôsobov, ako ich prežiť pokojnejšie:
- Joga alebo jemné ranné cvičenie pomáha prebudiť telo a znížiť napätie.
- Meditácia a dychové techniky podporujú sústredenie a znižujú úzkosť.
- Krátka prechádzka na čerstvom vzduchu zlepšuje prekrvenie mozgu a náladu.
- Vyvážené raňajky – ideálne s obsahom bielkovín a komplexných sacharidov – dodajú stabilnú energiu.
- Pravidelný spánok – choďte spať aj cez víkend približne v rovnakom čase, aby si telo udržalo rytmus.
Psychológovia odporúčajú aj malú zmenu v prístupe – skúste si na pondelok naplánovať niečo, na čo sa môžete tešiť. Napríklad kávu s priateľom, obľúbený podcast cestou do práce či chutný obed.
Nie je pravda, že pondelok je automaticky „nebezpečný“ deň. Faktom však zostáva, že prechod z víkendu do pracovného tempa predstavuje pre telo aj myseľ zvýšenú záťaž.
Ak si uvedomíme, ako na nás tento rytmus pôsobí, a naučíme sa mu prispôsobiť, môžeme predísť nielen zlej nálade, ale aj dlhodobému stresu, ktorý oslabuje zdravie.
