Vianoce sa skončili. Darčeky sú rozbalené, sviatočné návštevy odišli, dom utíchol. A spolu s tichom sa u mnohých ľudí objavujú pocity, ktoré si len málokto spája so „šťastným obdobím roka“ – únava, podráždenosť, smútok alebo zvláštny pocit prázdna. Prečo sa to deje, keď by sme sa podľa všeobecného presvedčenia mali cítiť oddýchnutí a spokojní?
Psychológia má na tento jav pomerne jednoduché a racionálne vysvetlenie. Nejde o slabosť, zlyhanie ani o znak psychickej poruchy. Ide o prirodzenú reakciu organizmu na výraznú zmenu tempa, režimu a sociálneho zaťaženia.
Náhly prechod z intenzity do ticha
Predvianočné obdobie je pre väčšinu ľudí náročné. Spája sa s prípravami, časovým tlakom, vyššími výdavkami, častejšími sociálnymi kontaktmi a snahou „stihnúť všetko“. Nervový systém funguje dlhší čas v režime zvýšenej aktivácie. Keď sa sviatky skončia, tento stav sa náhle preruší.
Z biologického hľadiska potrebuje organizmus čas, aby sa po období zvýšenej stimulácie opäť stabilizoval. Únava, znížená energia či kolísanie nálady sú bežnými sprievodnými javmi tohto procesu. Neznamenajú, že je s človekom niečo zlé – znamenajú, že telo a psychika sa prispôsobujú zmene.
Očakávania verzus realita
Významnú úlohu zohrávajú aj očakávania spojené s Vianocami. Kultúrne predstavy často vytvárajú obraz sviatkov ako času harmónie, pokoja a blízkosti. Realita však býva zložitejšia. Rodinné stretnutia môžu oživovať staré vzorce správania, napäté vzťahy či nevyriešené konflikty.
Počas sviatkov ľudia často potláčajú nepríjemné emócie, aby „nekazili atmosféru“. Keď sa spoločenský tlak uvoľní, tieto pocity sa môžu objaviť s oneskorením. Psychológia tento jav považuje za prirodzený – emócie, ktoré nemali priestor skôr, sa ozývajú vtedy, keď tempo poľaví.
Samota nie je to isté čo osamelosť
Po sviatkoch sa mení aj miera sociálneho kontaktu. Prechod z rušného obdobia do tichších dní môže vyvolať pocit prázdna. Dôležité je rozlišovať medzi samotou a osamelosťou. Samota môže byť vedomou voľbou a prinášať oddych. Osamelosť je naopak subjektívny pocit nedostatku spojenia s druhými alebo so sebou samým.
Psychologické výskumy ukazujú, že práve kontrast medzi intenzívnym sociálnym kontaktom a jeho náhlym úbytkom môže krátkodobo zvyšovať pocity osamelosti – aj u ľudí, ktorí inak vzťahy majú a fungujú v nich dobre.
Emočné výkyvy nie sú varovným signálom
Mierny smútok, podráždenosť alebo únava po sviatkoch nie sú príznakmi depresie. Ide o prechodné emočné stavy, ktoré zvyčajne ustupujú v priebehu niekoľkých dní či týždňov, keď sa obnoví bežný denný režim. Odborníci upozorňujú, že problém nastáva až vtedy, ak negatívna nálada pretrváva dlhodobo, výrazne zasahuje do fungovania alebo sa spája s ďalšími vážnymi príznakmi.
Ako sa k sebe správať rozumne a zdravo
Z psychologického hľadiska je v tomto období dôležité:
- prijať, že zmena nálady je normálna reakcia, nie osobné zlyhanie
- nevyžadovať od seba okamžitú pohodu alebo výkon
- udržiavať základný denný režim – spánok, pohyb, pravidelné jedlo
- hovoriť o pocitoch, ak máme potrebu ich zdieľať
Ako zdôrazňuje transformačná a somatická koučka s dlhoročnou praxou v oblasti osobného rozvoja, psychická pohoda neznamená cítiť sa neustále dobre. Znamená vedieť rozpoznať vlastné prežívanie a dovoliť mu existovať bez zbytočného tlaku na okamžitú zmenu.
Najdôležitejším faktom, ktorý potvrdzuje aj moderná psychológia, je jednoduchá myšlienka: človek nemusí prežívať radosť, aby bol v poriadku. Po Vianociach nie je potrebné nič doháňať, uzatvárať ani „naprávať“. Prechodné obdobia sú súčasťou prirodzeného rytmu života – a únava či ticho po intenzite k nemu jednoducho patria.
