V severoírskom observatóriu Armagh zaznamenali mimoriadny astronomický úkaz. Robotický teleskop Armagh Robotic Telescope zachytil v reálnom čase krátky, ale jasný záblesk na tmavej strane Mesiaca. Podľa odborníkov išlo o dopad malého meteoroidu, ktorý narazil do mesačného povrchu vysokou rýchlosťou.
Video: Dopad malého telesa na Mesiac (12. 12. 2025)
Záblesk zo 12. decembra 2025
K udalosti došlo 12. decembra 2025 krátko po tretej hodine ráno. Teleskop, ktorý automaticky monitoruje oblohu, zachytil náhly biely bod na neosvetlenej časti Mesiaca. Záblesk trval iba zlomok sekundy, no bol dostatočne výrazný na to, aby ho kamery zaznamenali aj pri bežiacom živom prenose. Práve okamžitý záznam robí túto udalosť mimoriadne cennou — väčšina podobných dopadov sa podarí identifikovať až dodatočne pri prezeraní archívnych snímok.
Prečo bol záblesk viditeľný
Mesiac, na rozdiel od Zeme, nemá atmosféru. Telesá, ktoré do nej vstupujú, preto nie sú nijako spomalené ani nerozžeravia povrch vstupom do atmosféry. Narazia priamo do mesačného regolitu plnou rýchlosťou. Energia nárazu sa premení na svetlo a teplo, čo spôsobí jasný záblesk pozorovateľný zo Zeme.
Aký veľký bol objekt?
Podľa predbežných odhadov odborníkov išlo o veľmi malé teleso, približne veľkosti golfovej loptičky či menšie. Aj napriek svojej veľkosti dokáže takýto meteoroid pri rýchlosti desiatok kilometrov za sekundu vytvoriť kráter široký niekoľko metrov. Presný rozmer krátera bude možné určiť až po neskoršej analýze snímok, ktoré v budúcnosti poskytne sonda Lunar Reconnaissance Orbiter.
Na Zemi by meteoroid tejto veľkosti najskôr úplne zhorel. Mesiac však nič nechráni, preto dopady aj malých telies zanechávajú trvalé stopy.
Pravdepodobná súvislosť s meteorickým rojom Geminidy
Čas dopadu sa zhoduje s maximom meteorického roja Geminidy, ktorý vrcholí okolo 13. decembra. Geminidy pochádzajú z materiálu uvoľňovaného asteroidom 3200 Phaethon. Rýchlosť dopadajúcich častíc z tohto roja bežne dosahuje okolo 35 km/s, čo zodpovedá aj parametrom pozorovaného záblesku.
V Armaghu ide o prvé potvrdené pozorovanie lunárneho dopadu, ktoré sa podarilo zaznamenať priamo v reálnom čase, a celkovo o druhý potvrdený prípad na Britských ostrovoch.
Prečo sú tieto záznamy dôležité
Pozorovanie mesačných dopadov pomáha astronómom zistiť, aké množstvo drobných telies sa pohybuje v okolí Zeme. Tieto údaje sú cenné aj pre budúce misie — dopady, ktoré by na Zemi nepredstavovali žiadne riziko, môžu byť pre lunárne základne, techniku či astronautov nebezpečné.
Na podobné výskumy sa dlhodobo zameriava aj európsky projekt NELIOTA, ktorý monitoruje nočnú stranu Mesiaca a zhromažďuje údaje o dopadoch. Tie musia byť zaznamenané vysokorýchlostnými kamerami, pretože záblesky sú extrémne krátke.
Mesiac ako prirodzený detektor meteoroidov
Keďže Mesiac nemá atmosféru, jeho povrch je neustále formovaný dopadmi rôznych telies. Každé nové pozorovanie umožňuje vedcom lepšie pochopiť dynamiku a hustotu meteoroidov v okolí Zeme. Tento konkrétny záznam tak predstavuje ďalší dielik do skladačky toho, ako prebiehajú procesy v našej blízkej kozmickej „štvrti“.
