Európske seizmologické inštitúcie predstavili aktualizovanú mapu, ktorá zobrazuje oblasti s najvyšším rizikom výskytu zemetrasení na našom kontinente. Ide o súhrn dlhodobých meraní, historických údajov aj moderných geologických modelov. Výsledkom je prehľadná vizuálna pomôcka, ktorá hneď na prvý pohľad ukazuje, kde sa zem pod nohami Európanov chveje najčastejšie. Kým Balkán a Apeniny žiaria výraznou červenou farbou, sever kontinentu sa javí ako mimoriadne stabilný. Ako teda vyzerá seizmická situácia v našom regióne a prečo vlastne k týmto geologickým javom dochádza?
Farebná mapa rizika: čo znamenajú jednotlivé zóny
Na sociálnych sieťach sa rýchlo rozšíril obrázok, ktorý Európu rozdeľuje do troch kategórií. Červená upozorňuje na vysoké riziko výskytu zemetrasení, oranžová predstavuje strednú úroveň hrozby a zelená označuje územia, kde je zemetrasenie skôr výnimočné.
Najrizikovejšia časť mapy pokrýva Balkánsky polostrov. Do tejto zóny patrí predovšetkým Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Slovinsko, Severné Macedónsko, Albánsko a Grécko. Na zoznam sa pridáva aj západ Turecka, ktorý je dlhodobo poznačený výraznou tektonickou aktivitou. Apeninské pohorie v Taliansku sa pritom taktiež nachádza takmer celé v červenej farbe – ide o jednu z geologicky najživších oblastí Európy.
Dobrým príkladom je ničivé zemetrasenie v meste L’Aquila z roku 2009, ktoré si vyžiadalo viac než 300 obetí a zanechalo obrovské materiálne škody. Ide o pripomienku, že otváranie a uzatváranie zlomov v tejto časti Európy je pravidelným javom.
Na opačnej strane spektra stoja severské a západné krajiny. Írsko, Veľká Británia, Škandinávia, Pobaltie či Poľsko zemetrasenia prakticky nezasahujú. Ak sa predsa len nejaký záchvev objaví, spravidla ho zaznamenajú iba citlivé prístroje. Stredné riziko sa objavuje vo Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, Rakúsku a aj v Maďarsku. Pri Pyrenejách a na juhu Španielska však lokálne nachádzame opäť územia, ktoré spadajú do červenej kategórie.
Prečo je Balkán taký nestabilný?
Hoci Európa nie je tak seizmicky aktívna ako niektoré oblasti Ázie či Ameriky, zďaleka nepatrí medzi „mŕtve“ kontinenty. Pod povrchom neustále prebieha pomalý pohyb tektonických dosiek, ktoré sa o seba opierajú, posúvajú a narážajú.
Balkán, Taliansko aj Turecko sa nachádzajú na styku viacerých veľkých i menších mikrodesiek. Z juhu sa pomaly približuje Africká litosferická doska, ktorá tlačí na Európu a spôsobuje napínanie a deformácie zemského povrchu. Tento tlak sa môže uvoľňovať práve vo forme zemetrasení.
Apeninské pohorie vzniklo vďaka pohybu Jadranskej mikrodosky, ktorá sa kedysi podieľala aj na formovaní Álp. Jej posúvanie pokračuje aj dnes, hoci veľmi pomaly. Anatolská mikrodoska, ktorá oddeľuje európsku a ázijskú časť Turecka, je zasa známa jednými z najaktívnejších zlomových línií v celom regióne.
Celý juh Európy tak pripomína geologické puzzle – dieliky do seba presne nezapadajú a neustále sa pohybujú.
Taliansko: krajina, kde sú otrasy takmer bežnou súčasťou života
Ak je v Európe štát, ktorý má so zemetraseniami dlhodobé skúsenosti, je to jednoznačne Taliansko. Na mape prakticky neexistuje oblasť, ktorá by sa nachádzala mimo zóny zvýšeného rizika. Talianske úrady preto vypracovali prepracované systémy varovania a reakcie – školy sa pri silnejších otrasoch preventívne zatvárajú, železničná doprava sa okamžite prispôsobuje a civilná ochrana je pripravená zasiahnuť v priebehu minút.
Aj množstvo vedeckých dát, ktoré Európa využíva pri tvorbe seizmických modelov, pochádza z talianskych meracích staníc. Krajina má hustú sieť pozorovacích bodov a vedci tu zhromažďujú údaje už desaťročia.
Severské krajiny: pokoj na povrchu, výnimkou je Island
Hoci Škandinávia patrí medzi najstabilnejšie regióny kontinentu, menšie otrasy sa tu môžu objaviť tiež. Málokedy sú však dostatočne silné na to, aby ich pocítili obyvatelia. Výraznou výnimkou je Island – ostrov, ktorý leží priamo na hranici dvoch od seba sa vzďaľujúcich dosiek. Zem sa tu trasie pravidelne, niekedy aj niekoľkokrát do týždňa, no väčšinou ide o slabé otrasy.
Ako sa tvorí mapa seizmického rizika?
Mapa, ktorá momentálne koluje po internete, je výsledkom kombinácie viacerých dátových zdrojov. Vychádza z:
- historických záznamov tisícok zemetrasení
- aktuálnych meraní zo seizmických staníc
- modelov pohybu tektonických dosiek
- údajov o dnes aktívnych zlomoch
Autori však upozorňujú, že nie všetky zlomy sú presne zmapované – niektoré majú nepravidelný tvar alebo sa nachádzajú hlboko pod povrchom. Staré, dnes už neaktívne línie sa často vôbec nezobrazujú, preto je dôležité brať mapu ako orientačnú pomôcku, nie ako absolútne presný obraz.
Ako je na tom Česko?
Česká republika neleží na výraznej tektonickej hranici, čo znamená, že riziko silných zemetrasení je tu veľmi nízke. Otrasy, ktoré sa tu občas objavia, nesúvisia s pohybom dosiek, ale so zvyškovým napätím v zemskej kôre. Ide o pozostatok dávnych geologických procesov.
Najčastejšie sú otrasy zaznamenané:
- na Chebsku
- v oblasti Krušných hôr
- v okolí Hronova
Väčšina týchto otrasov je taká slabá, že si ich ľudia ani nevšimnú. Geológovia a seizmológovia ich však sledujú, pretože aj drobné záchvevy dokážu veľa prezradiť o tom, čo sa deje v hlbších vrstvách kôry. V celoeurópskom porovnaní patrí Česko medzi dlhodobo najpokojnejšie regióny.
Zemetrasenia v Európe: bežný jav, nie rarita
Nedávne otrasy na ostrovoch Rhodos či Kréta pripomenuli, že Stredomorie je stále jednou z najaktívnejších oblastí Európy. Aj keď sever kontinentu pôsobí na mape pokojne, juh zostáva miestom, kde sa napätie medzi doskami pravidelne uvoľňuje.
Európa teda nie je jednoliata – každé územie má svoje vlastné geologické podmienky a história vzniku kontinentu sa v jej podloží prejavuje dodnes. Pod našimi nohami prebiehajú procesy, ktoré síce nie sú viditeľné, no občas veľmi dôrazne pripomenú, aká dynamická je planéta, na ktorej žijeme.
