Možno máte niekedy pocit, že vaše srdce už nevládze tak ako kedysi — zadýchate sa na schodoch, cholesterol stúpa a viete, že jedálniček by si zaslúžil zdravšiu podobu. To všetko je dôležité, no moderná veda ukazuje, že na zdraví kardiovaskulárneho systému sa podieľa ešte niečo, čo dlho unikalo pozornosti: črevný mikrobióm.
Srdcovo-cievne ochorenia sú stále najčastejšou príčinou úmrtí na svete. K ich vzniku prispievajú faktory ako genetika, životný štýl, strava, fajčenie či stres. V posledných rokoch sa však čoraz viac ukazuje, že významnú úlohu môže zohrávať aj zloženie baktérií v našich črevách.
Čo zistili vedci v novej štúdii
Tím juhokórejských vedcov porovnal vzorky stolice 14 ľudí s koronárnou chorobou srdca a 28 zdravých dobrovoľníkov. Pomocou genetickej analýzy identifikovali rozdiely v zastúpení niektorých bakteriálnych druhov medzi oboma skupinami.
Vedci zaznamenali:
- nižší výskyt baktérií, ktoré bežne produkujú krátkoreťazcové mastné kyseliny (SCFA). Tie sú známe tým, že podporujú zdravú črevnú bariéru a pôsobia protizápalovo.
- medzi baktérie s poklesom patrila aj Faecalibacterium prausnitzii, jeden z najznámejších producentov prospešného butyrátu.
Zároveň u ľudí s koronárnou chorobou pozorovali zvýšenú aktivitu bakteriálnych procesov spojených so zápalom, napríklad takých, ktoré súvisia s metabolizmom močoviny. Chronický zápal v tele sa dlhodobo spája so zvýšeným rizikom rôznych ochorení vrátane srdcových.
„Dobré“ baktérie sa môžu správať inak v nezdravom prostredí
Zaujímavým zistením bolo, že niektoré baktérie, ktoré sa za normálnych okolností považujú za prospešné, môžu v narušenom črevnom prostredí zmeniť svoje pôsobenie. Vedci to pozorovali napríklad pri druhu Akkermansia muciniphila. To neznamená, že tieto baktérie sú škodlivé, ale to, že ich vplyv závisí od celkového stavu črevného mikrobiómu.
To poukazuje na dôležitý fakt: samotný výskyt konkrétnej baktérie nehovorí všetko. Rozhodujúce je, v akom prostredí žije a aké metabolické procesy prebiehajú v črevách ako celku.
Čo tieto výsledky znamenajú?
Zistenia juhokórejského tímu sú veľmi zaujímavé, no treba zdôrazniť, že:
- ide o malú pilotnú štúdiu
- výsledky ukazujú súvislosť, nie príčinnú súvislosť
- zatiaľ nie je možné určiť, či zmeny v črevách k srdcovým ochoreniam aktívne prispievajú, alebo sú ich dôsledkom
Napriek tomu výskum podporuje rastúci vedecký názor, že mikrobióm môže byť jedným z faktorov ovplyvňujúcich zdravie srdca — spolu so stravou, genetikou, životným štýlom a ďalšími.
Môže analýza stolice raz pomôcť pri hodnotení rizika?
Autori štúdie naznačujú, že v budúcnosti by sa mohli podobné testy stať súčasťou diagnostiky. V súčasnosti však ide iba o vedeckú hypotézu — nie o klinickú prax.
Napriek tomu existujú stratégie, ktoré podporujú zdravý črevný mikrobióm, a tie môžu prispieť k celkovému zdraviu organizmu:
- výživa bohatá na vlákninu, ktorá je „palivom“ pre prospešné baktérie
- fermentované potraviny, ako kefír či kyslá kapusta
- mierna konzumácia alkoholu
- prípadné užívanie probiotík, no ideálne po konzultácii s odborníkom, pretože potreby sú individuálne
Ako uvádza doktorka, prevencia zostáva najúčinnejším spôsobom, ako znižovať výskyt srdcových ochorení — a súčasný výskum naznačuje, že dôležitú úlohu v nej môže zohrávať aj zdravý mikrobióm. Je však potrebné ďalšie skúmanie, aby sa tieto poznatky potvrdili vo veľkých populáciách a v reálnej klinickej praxi.
