Uprostred severnej Saudskej Arábie, v rozľahlej Nefúdskej púšti, archeológovia odkryli mimoriadny nález – skalné rytiny zvierat staré viac než 11 000 až 12 000 rokov. Tento objav zásadne mení predstavu o tom, kedy a ako sa ľudia usadili vo vnútrozemí Arabského polostrova. Ukazuje, že už dávni lovci a zberači dokázali prežiť a tvoriť v prostredí, ktoré by sme dnes považovali za nehostinné.
Tisíce rokov ukryté pod pieskom
V púšti sa pod vrstvami piesku našlo viac než 60 skalných stien pokrytých rytinami. Na nich sa zachovalo vyše 130 postáv zvierat, najmä tiav, gaziel, oslích druhov a divokého dobytka. Mnohé z týchto druhov dnes z oblasti úplne vymizli.
Niektoré rytiny majú až tri metre na dĺžku a dva metre na výšku, čo svedčí o mimoriadnej zručnosti dávnych tvorcov. Zvieratá sú znázornené s prekvapujúcou presnosťou a živým pohybom, akoby mali každú chvíľu ožiť.
Tieto umelecké diela boli vytesané na ťažko prístupných miestach vysoko nad zemou, čo naznačuje, že ich tvorba si vyžadovala plánovanie, nástroje aj kolektívnu prácu.
Kamenné nástroje a stopy dávneho života
Pod rytinami archeológovia objavili zachované vrstvy pôdy, ktoré neboli narušené tisíce rokov. V nich sa našli kamenné nástroje, hroty šípov, koráliky a dokonca aj korálik z morskej mušle.
Pomocou presných analýz svetelnej expozície sedimentov sa zistilo, že tieto vrstvy boli naposledy vystavené slnečnému žiareniu pred približne 11 400 až 12 800 rokmi.
Nálezy zároveň dokazujú, že ľudia v tejto oblasti neboli izolovaní – udržiavali kontakty s inými skupinami a patrili do širšej siete kultúr, ktoré zdieľali podobné zvyky a technológie.
Keď bola púšť zelená
Vedecké výskumy ukazujú, že medzi 10 000 až 6 000 rokmi pred naším letopočtom panovalo v Arábii výrazne vlhkejšie podnebie. Miesta, ktoré sú dnes vyprahnuté a pusté, pokrývali trávnaté pláne, rieky a jazerá.
Nález z Nefúdu potvrdzuje, že už pred 12 000 rokmi sa do oblasti začala vracať voda a vytvárala prostredie vhodné pre život. V takýchto podmienkach sa tu darilo ľuďom aj zvieratám, čo vysvetľuje množstvo vyobrazení zveri v životnej veľkosti.
Tieto rytiny patria medzi najstaršie známe umelecké diela svojho druhu na Arabskom polostrove a svojím rozsahom aj detailom prekonávajú mnohé mladšie nálezy.
Umenie s významom
Vedci predpokladajú, že rytiny mali praktickú aj duchovnú funkciu. Mohli slúžiť ako orientačné značky k vodným zdrojom, ktoré boli pre ľudí v púšti životne dôležité, ale aj ako posvätné miesta – symbolické body, kde sa stretávali rôzne skupiny.
Ťava, ktorá sa na rytinách objavuje najčastejšie, mala pre vtedajších obyvateľov zásadný význam. Stala sa symbolom prežitia, sily a odolnosti, vlastností, ktoré boli v púštnych podmienkach nevyhnutné.
Nový pohľad na minulosť
Objav rytín v Nefúdskej púšti predstavuje významný posun v poznaní vývoja ľudstva. Dokazuje, že už pred 12 000 rokmi dokázali ľudia tvoriť monumentálne diela, udržiavať kultúrne kontakty a prežívať v prostredí, ktoré sa postupne menilo z úrodných plání na púšť.
Tento nález zároveň posúva počiatky ľudskej prítomnosti vo vnútrozemí Arábie o niekoľko tisícročí späť.
Rytiny z Nefúdskej púšte tak nie sú len pozostatkom dávnej minulosti – sú dôkazom ľudskej vynaliezavosti, prispôsobivosti a potreby tvoriť, ktorá pretrváva bez ohľadu na čas a podmienky.
