Vesmír stále ukrýva mnohé tajomstvá, no len zriedka sa nám podarí nahliadnuť do sveta mimo našej Slnečnej sústavy tak zblízka. Presne to umožnil objav medzihviezdnej kométy 3I/ATLAS, ktorá v roku 2025 preletela popri Slnku a zachytila pozornosť astronómov po celom svete. Išlo o historickú udalosť – 3I/ATLAS sa stal len tretím známym objektom pochádzajúcim z inej hviezdnej sústavy, ktorý sa podarilo vedecky pozorovať.
Pozrite sa s nami, čím je 3I/ATLAS výnimočný
Čo presne znamená „medzihviezdny“ objekt?
Na rozdiel od bežných komét a asteroidov, ktoré vznikli spolu so Slnkom a obiehajú ho v rôznych vzdialenostiach, 3I/ATLAS k nám priletel z hlbokého vesmíru – z miesta mimo našej Slnečnej sústavy. Jeho dráha je hyperbolická, teda otvorená, čo znamená, že nie je gravitačne viazaný na Slnko. Objekt preletel sústavou a potom pokračoval vo svojej ceste medzi hviezdami.
Označenie „3I“ znamená „tretí interstelárny“ objekt – predchádzali mu iba záhadný 1I/ʻOumuamua objavený v roku 2017 a kométa 2I/Borisov z roku 2019. Každý z týchto troch objektov poskytol jedinečný pohľad na to, ako môžu vyzerať telesá vzniknuté v úplne iných hviezdnych prostrediach.
Objav, ktorý začal pozoruhodný výskum
Kométu 3I/ATLAS objavil automatizovaný systém ATLAS (Asteroid Terrestrial-impact Last Alert System) 1. júla 2025 v Chile. Systém bežne slúži na včasné varovanie pred potenciálne nebezpečnými asteroidmi, no tentoraz identifikoval neobvyklé teleso, ktorého dráha nenasvedčovala pôvodu v našej sústave.
Po dôkladnej analýze sa potvrdilo, že ide o medzihviezdnu kométu. To znamená, že vznikla pri inej hviezde a milióny až miliardy rokov blúdila vesmírom, kým náhodne pretla dráhu nášho Slnka.
Kométa s vlastným príbehom
Aj keď sa 3I/ATLAS javil na prvý pohľad ako obyčajná kométa, detailné pozorovania odhalili niečo viac. Vedci zaznamenali aktivitu v podobe uvoľňovania plynov a prachu, čo znamená, že teleso obsahuje prchavé látky ako oxid uhličitý a vodu – typické znaky komét.
Tieto látky sa začali uvoľňovať pri priblížení k Slnku, keď sa jadro telesa začalo zahrievať. Je prekvapujúce, že teleso putujúce extrémne chladným medzihviezdnym priestorom si dokázalo uchovať tieto zložky, a to aj po tak dlhom čase a vzdialenosti.
Sledovanie jeho správania pomocou pozemských aj vesmírnych ďalekohľadov (vrátane teleskopu Jamesa Webba) poskytlo vedcom mimoriadne cenné dáta o chémii a fyzike objektov mimo našej sústavy.
Kedy bola kométa najbližšie k Zemi?
Svoj najbližší prelet okolo Slnka (perihel) uskutočnila 3I/ATLAS približne 30. októbra 2025. K Zemi sa najviac priblížila o niekoľko týždňov neskôr – vo vzdialenosti približne 1,8 astronomickej jednotky, čo je asi 270 miliónov kilometrov. Objekt nepredstavoval žiadne nebezpečenstvo a nebol viditeľný voľným okom – bolo ho možné sledovať len cez výkonné ďalekohľady.
Čo nám 3I/ATLAS prezradil o vesmíre?
Objekty ako 3I/ATLAS umožňujú vedcom porovnávať, ako vznikajú a vyvíjajú sa malé telesá v rôznych častiach galaxie. Ak sa totiž kométy z iných hviezdnych sústav správajú podobne ako tie „naše“, môže to naznačovať, že základné fyzikálne a chemické princípy sú vo vesmíre univerzálne.
Zároveň tieto pozorovania obohacujú naše poznatky o tom, aké látky sa bežne vyskytujú v iných systémoch, a ako sa môžu uchovať po miliardy rokov dlhej púti naprieč galaxiou.
Posledná šanca na pohľad do neznáma
3I/ATLAS bola jedinečná príležitosť. Keďže sa objekt po prelete Slnečnou sústavou opäť vydal späť do medzihviezdneho priestoru, už ho nikdy nebudeme môcť znova pozorovať. Každý snímok, každé spektrum a každý údaj sú preto nesmierne cenné. Na ďalšie podobné stretnutie si možno budeme musieť počkať roky, možno desaťročia.
