Na Sibíri sa v posledných rokoch objavili obrovské krátery, ktoré znepokojili nielen miestnych obyvateľov, ale aj vedcov po celom svete. Vznikli bez varovania, v odľahlých oblastiach, kde bola pôda celé stáročia zmrznutá. Dnes už výskumníci majú pomerne presnú predstavu, čo sa za týmto nebezpečným javom skrýva – a odpoveď siaha až do hĺbok zeme.
Ako vyzerá kráter na Sibíri
Pre lepšiu predstavu, ako dramaticky tento jav pôsobí v realite, si môžete pozrieť video zachytávajúce kráter na polostrove Jamal – jedno z najznámejších miest, kde sa explózia odohrala:
Krátery, ktoré vyrastú z ničoho
Prvé obrovské diery v sibírskom permafroste sa objavili okolo roku 2014 na polostrove Jamal. Kráter mal približne 30 metrov v priemere a viac než 50 metrov do hĺbky. Okolie bolo posiate vyvrhnutým ľadom a zeminou – jasný znak, že išlo o výbuch, nie o pozvoľné prepadanie. Odvtedy sa podobné útvary našli aj v iných častiach západnej Sibíri, najmä na polostrovoch Jamal a Gydan, kde sa nachádzajú aj rozsiahle ložiská zemného plynu.
Vedci tento jav pomenovali ako gas emission crater – teda kráter vzniknutý prudkým uvoľnením plynov spod permafrostu.
Tlak plynu pod zmrznutou pôdou
V súčasnosti sa odborníci zhodujú, že hlavnú úlohu zohráva metán, ktorý sa prirodzene nachádza v geologických vrstvách pod Sibírou. Tento plyn sa môže hromadiť pod hrubou, zmrznutou vrstvou pôdy. Ak sa permafrost začne topiť a zároveň sa zospodu zvýši tlak plynu, dôjde k prudkej explózii, ktorá vymrští zeminu do vzduchu a zanechá po sebe hlboký otvor.
Podľa nórskych geológov z Univerzity v Osle je tento proces podporený kombináciou tepla, tlaku a postupného oslabovania ľadovej vrstvy. Pôda, ktorá bola kedysi pevná, sa vplyvom klimatických zmien stáva nestabilnou – a metán, ktorý sa nemá kam uvoľniť, si nakoniec nájde cestu na povrch výbuchom.
Klimatické zmeny ako spúšťač
Vedci upozorňujú, že klimatické otepľovanie má na tieto procesy zásadný vplyv. Topenie permafrostu mení štruktúru pôdy – zmrznuté vrstvy sa rozpúšťajú, vznikajú trhliny a uvoľňujú sa staré zásoby metánu. Keď sa tlak v podzemí spojí s oslabeným povrchom, výsledkom je explózia, ktorá vytvorí kráter.
Zároveň sa tým uvoľňuje ďalší metán do atmosféry, čo ešte viac posilňuje skleníkový efekt. Tento proces teda prispieva k ďalšiemu otepľovaniu planéty – ide o bludný kruh, ktorý sa v arktických oblastiach stáva čoraz výraznejším.
Ako presne vzniká výbuch?
Najnovšie výskumy naznačujú, že v procese môže zohrávať úlohu aj osmotický tlak a tzv. cryopegy – slané vrstvy vody ukryté v hlbších častiach zeme. Keď sa povrchové vrstvy permafrostu topia, voda sa môže miešať so soľou v hlbších častiach. Tento jav vytvára tlakové rozdiely, ktoré narúšajú stabilitu vrstiev a umožňujú únik plynu.
Aj keď ide o novú hypotézu, väčšina vedcov sa zhoduje, že vplyv plynov z hlbín zeme v kombinácii s topením permafrostu je dnes najpravdepodobnejším vysvetlením vzniku týchto kráterov.
Počítačové modely a realita
Nórski a ruskí výskumníci vytvorili počítačové modely, ktoré ukazujú, ako sa môže metán hromadiť a akým spôsobom následne prerazí na povrch. Modely zatiaľ dobre zodpovedajú skutočným pozorovaniam, no vedci upozorňujú, že potrebujú viac údajov z terénu – napríklad o teplote pôdy, zložení hornín či množstve zachyteného plynu.
Niektoré krátery sú podľa expertov pravdepodobne skryté pod vodou – vyzerajú ako malé jazerá, ale v skutočnosti môžu byť výsledkom dávnej explózie.
Čo z toho vyplýva
Výskum sibírskych kráterov nie je len geologickou zaujímavosťou. Je to aj varovanie, že globálne otepľovanie má dopady, ktoré ešte celkom nechápeme. Podľa vedcov môže v budúcnosti dôjsť k ďalším výbuchom v oblastiach, kde sa metán hromadí pod oslabujúcim permafrostom.
Tieto procesy môžu nielen meniť tvár krajiny, ale aj uvoľňovať veľké množstvá skleníkových plynov, ktoré urýchľujú klimatické zmeny.
Z vedeckého hľadiska dnes platí:
- Krátery na Sibíri vznikajú v dôsledku uvoľnenia metánu spod permafrostu.
- Ich vznik súvisí s tlakom plynu a topením zmrznutej pôdy, čo môže viesť k explózii.
- Klimatické zmeny zvyšujú riziko týchto javov, pretože permafrost postupne slabne.
- Ide o proces, ktorý vedci stále skúmajú, no základné mechanizmy už poznajú.
