V posledných rokoch sa pozornosť vedcov čoraz viac sústreďuje na to, ako strava ovplyvňuje mozog. Niektoré typy potravín podporujú pamäť, koncentráciu a celkové duševné zdravie, no moderné výskumy poukazujú aj na opačný fenomén – potraviny, ktoré môžu kognitívne funkcie oslabovať.
Hoci mediálne titulky často znejú dramaticky, vedecké zistenia sú dnes v jednej veci jasné: dlhodobá a častá konzumácia ultraspracovaných potravín je spojená s horším fungovaním mozgu.
Video, ktoré vysvetľuje, čo mozgu prospieva
Ako reaguje mozog na stravu?
Kým účinky zdravej stravy sa prejavujú postupne, vedecké práce naznačujú, že mozog môže byť citlivý aj na krátkodobé zmeny. Nie je však pravda, že by sme mali k dispozícii presný údaj v štýle „mozog sa poškodí za štyri dni“.
To, čo je potvrdené, je toto:
- Strava s vysokým obsahom cukru, nasýtených tukov a soli narušuje spracovanie glukózy, čo má vplyv na pamäť a koncentráciu.
- Výsledky štúdií na ľuďoch aj zvieratách ukazujú, že nepriaznivé účinky sa môžu objaviť už v krátkom časovom horizonte – čiže nie až po rokoch, ako sa kedysi predpokladalo.
- Častá konzumácia ultraspracovaných potravín je spojená s vyššou mierou zápalu a oxidačného stresu, čo sa považuje za jeden z mechanizmov poškodenia mozgových buniek.
Presný časový rámec sa však v jednotlivých výskumoch líši a nie je možné ho univerzálne definovať.
Čo hovoria najuznávanejšie štúdie
Z viacerých veľkých populačných výskumov vyplýva:
- Ľudia, ktorí jedia veľa ultraspracovaných potravín, dosahujú horšie výsledky v kognitívnych testoch (pozornosť, rýchlosť spracovania informácií, pamäť).
- Konzumácia týchto potravín je spojená s vyšším rizikom kognitívneho úpadku v staršom veku.
- Niektoré štúdie našli aj súvis medzi vysokým príjmom „UPF“ a zmenami v štruktúre mozgu, najmä v oblastiach spojených s pamäťou.
Je dôležité zdôrazniť, že vo väčšine ide o asociácie, nie o jednoznačne dokázané príčiny. Výsledky sú však konzistentné a trend je jasný.
Ktoré potraviny vychádzajú ako najrizikovejšie
Najčastejšie sa v negatívnych súvislostiach objavujú:
- fastfoodové jedlá
- sladené nápoje a energetické drinky
- priemyselne spracované mäso a údeniny
- balené snacky, chipsy, sladkosti
- hotové polotovary a instantné jedlá
Dôvodom nie je len vysoký obsah soli, cukru a tukov, ale aj to, že tieto potraviny obsahujú málo vlákniny, vitamínov a antioxidantov, ktoré sú pre mozog nevyhnutné.
Prečo sú ultraspracované potraviny také zradné
Vedci upozorňujú na dva hlavné mechanizmy:
- Hyperchutnosť – kombinácia tuku, soli a cukru stimuluje v mozgu centrá odmeny podobne ako návykové látky.
- Zápalové procesy – dlhodobá konzumácia podporuje vznik chronického zápalu, ktorý môže poškodzovať mozgové bunky.
Tento súbor faktorov vedie k tomu, že sa ľahko prejeme, no zároveň mozgu dodávame minimum živín.
Dá sa mozog ochrániť zdravšou stravou?
Áno – a dobrá správa znie, že mozog sa dokáže adaptovať. Stačí postupne nahrádzať ultraspracované jedlá skutočnou, prirodzenou stravou.
Odborníci najčastejšie odporúčajú:
- zeleninu a ovocie
- celozrnné obilniny
- ryby a morské plody
- orechy a semienka
- kvalitné rastlinné tuky (najmä olivový olej)
- strukoviny
Najviac dôkazov podporuje stredomorský typ stravy, ktorý je spájaný s pomalším starnutím mozgu a menším rizikom neurodegeneratívnych chorôb.
Rovnováha je dôležitejšia ako dokonalosť
Občasný hamburger či sladkosť mozog nepoškodí. Problém vzniká až vtedy, keď sa ultraspracované potraviny jedia takmer denne.
Do tejto kategórie patria aj menej nápadné veci – balené sušienky, sladené jogurty, ochutené nápoje, údeniny či rôzne instantné jedlá.
Zhrnutie
- Áno, existujú potraviny, ktoré sú v súvislosti s kognitívnym zdravím rizikové.
- Najviac dôkazov smeruje k ultraspracovaným potravinám.
- Účinky sa môžu objaviť už relatívne rýchlo, no presný počet dní nie je univerzálne dokázaný.
- Ide o asociácie, nie o jednoznačné príčiny, no trend vo výskumoch je výrazný a konzistentný.
- Zdravšie stravovanie dokáže mozog chrániť a dokonca podporiť jeho obnovu.
