V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o prerušovanom pôste, ktorý má podľa mnohých pomôcť so spaľovaním tukov a zlepšením zdravia. Jednou z jeho najextrémnejších foriem je tzv. OMAD diéta – skratka pochádza z anglického One Meal A Day, teda „jedno jedlo denne“. Tento spôsob stravovania má síce reálne účinky, no rozhodne nie je pre každého a pri dlhodobom dodržiavaní môže mať aj negatívne následky.
Čo je OMAD a ako funguje?
Pri OMAD diéte človek nejedáva 23 hodín denne a počas jedinej zostávajúcej hodiny prijíma všetky kalórie a živiny. Počas pôstu je povolené len pitie vody, nesladených čajov alebo čiernej kávy bez mlieka.
Ide o extrémnu formu prerušovaného pôstu. Bežnejšie varianty sú napríklad režim 16/8 (16 hodín pôstu, 8 hodín na jedlo) alebo 20/4. Telo počas dlhšieho obdobia bez jedla čerpá energiu z uložených zásob – najprv z glukózy a neskôr z tukov, čo vedie k ich spaľovaniu.
Čo hovoria výskumy?
Vedci skutočne potvrdili, že časovo obmedzené stravovanie môže viesť k:
- miernemu zníženiu telesnej hmotnosti
- zlepšeniu citlivosti na inzulín
- a u niektorých ľudí aj k lepšiemu metabolickému zdraviu
Tieto účinky však neznamenajú, že OMAD je automaticky najlepšia voľba. Väčšina výskumov bola uskutočnená pri miernejších formách pôstu – napríklad pri 16/8, nie pri 23/1.
Pri štúdiách, ktoré sa zaoberali OMAD režimom, sa ukázalo, že aj keď vedie k úbytku hmotnosti, zároveň môže zvyšovať hladinu cholesterolu a krvného tlaku, najmä ak nie je jedlo vyvážené.
Ako by malo vyzerať jediné jedlo dňa?
Ak sa niekto rozhodne OMAD krátkodobo vyskúšať, mal by dbať na to, aby jeho jedlo bolo nutrične kompletné. Telo totiž potrebuje dostatok živín aj počas pôstu.
Vyvážené jedlo by malo obsahovať:
- bielkoviny – mäso, ryby, vajcia, tofu alebo strukoviny
- komplexné sacharidy – zelenina, celozrnné obilniny
- zdravé tuky – olivový olej, orechy, semienka, avokádo
- a dostatok vlákniny a vitamínov
Výber času na jedlo (raňajky, obed alebo večera) je individuálny. Niektoré štúdie naznačujú, že konzumácia väčšieho jedla v prvej polovici dňa môže priaznivejšie ovplyvniť hladinu cukru v krvi, no pre väčšinu ľudí je praktickejšie jesť večer.
Krátkodobé výhody
Ak sa OMAD dodržiava len dočasne, napríklad niekoľko dní alebo týždňov, môže pomôcť:
- znížiť príjem kalórií
- zlepšiť kontrolu nad apetítom
- a u niektorých ľudí podporiť mentálnu jasnosť či lepší spánok
Tieto účinky sú však veľmi individuálne a nie u každého sa prejavia.
Riziká a nevýhody OMAD diéty
Odborníci upozorňujú, že OMAD nie je dlhodobo udržateľný režim.
Medzi najčastejšie riziká patria:
- nadmerný hlad, únava a podráždenosť
- pokles energie, čo môže znížiť výkonnosť pri práci či športe
- nedostatok vitamínov, minerálov a bielkovín
- spomalenie metabolizmu pri dlhodobom dodržiavaní
- a v niektorých prípadoch aj zvýšenie cholesterolu a krvného tlaku
Okrem toho sa môže objaviť tzv. „vlčí hlad“, keď sa človek po 23 hodinách pôstu preje, čo úplne ruší efekt diéty.
Kto by sa mal OMAD vyhnúť?
OMAD nie je vhodná pre:
- tehotné a dojčiace ženy
- deti a dospievajúcich
- ľudí s cukrovkou 1. typu alebo s kolísavým cukrom v krvi
- osoby s poruchami príjmu potravy
- a všetkých, ktorí trpia nízkym krvným tlakom, srdcovými ochoreniami alebo poruchami štítnej žľazy
Pred začiatkom takejto diéty by sa mal človek vždy poradiť s lekárom alebo výživovým špecialistom, aby sa predišlo komplikáciám.
Záver
OMAD diéta je extrémna forma prerušovaného pôstu, ktorá môže krátkodobo viesť k úbytku hmotnosti a zlepšeniu metabolizmu. Avšak vedecké dôkazy o jej dlhodobej bezpečnosti a účinnosti chýbajú.
Ak niekto hľadá udržateľný spôsob, ako schudnúť alebo sa cítiť lepšie, omnoho vhodnejšie sú miernejšie režimy pôstu (napr. 16/8), kombinované s vyváženou stravou, pohybom a dostatočným spánkom.
OMAD preto možno chápať skôr ako krátkodobý experiment alebo detoxikačný reštart, nie ako životný štýl.
