Panické ataky môžu prísť náhle a bez varovania. Mnohí ľudia si ich mýlia s infarktom

panický atak
panický atak Foto: depositphotos.com

Panická ataka je jednou z foriem úzkostných porúch a objaviť sa môže aj u človeka, ktorý nemal predtým žiadne výrazné psychické ťažkosti. Prvý záchvat často človeka natoľko vystraší, že je presvedčený, že ide o srdcový kolaps. Nie je výnimkou, že záchvat príde v situácii, keď je človek za volantom alebo v bežnom každodennom prostredí, kde by nečakal žiadne riziko.

Jedna žena napríklad zažila svoj prvý záchvat počas jazdy po diaľnici s osemmesačným dieťaťom. Pocítila prudké búšenie srdca, tlak na hrudníku a strach, že práve prežíva infarkt. Musela zastaviť a zavolať záchrannú službu. Až neskôr zistila, že išlo o panickú ataku — ochorenie, o ktorom dovtedy nič nevedela.

Čo presne je panická ataka?

Panická ataka je náhle vzniknutý, intenzívny záchvat strachu, ktorý nie je vyvolaný reálnym ohrozením. Objavujú sa najmä:

  • zrýchlené búšenie srdca
  • tlak alebo nepríjemný pocit na hrudníku
  • obmedzené dýchanie alebo pocit dusenia
  • triaška, potenie, závrat
  • pocit neskutočna
  • silný strach zo straty kontroly alebo zo smrti

Záchvat zvyčajne dosahuje vrchol do 10 minút a celkovo trvá najčastejšie 20–30 minút. Napriek dramatickému priebehu nejde o stav, ktorý by u inak zdravého človeka ohrozoval život.

Ako vzniká panická ataka?

Panickú ataku spôsobuje nesprávna aktivácia stresového systému, konkrétne časti mozgu nazývanej amygdala. Tá vyhodnotí bežnú situáciu ako ohrozenie a spustí poplašnú reakciu „bojuj alebo uteč“. Následne sa do krvi dostane veľké množstvo adrenalínu a ďalších stresových hormónov, čo vedie k rýchlemu tepu, zrýchlenému dýchaniu, napätiu svalov a zvýšenej citlivosti na vnemy.

Hoci telo reaguje, akoby bolo v bezprostrednom nebezpečenstve, skutočné ohrozenie neexistuje — preto záchvat pôsobí tak mätúco a desivo.

Prečo sa ataky opakujú?

Po prvom záchvate sa mnohí ľudia začnú báť, že sa situácia zopakuje. Tento jav sa nazýva anticipačná úzkosť. Ide o strach zo samotného strachu, ktorý môže výrazne zhoršiť kvalitu života.

Ľudia sa potom začnú vyhýbať miestam a situáciám, kde záchvat prišiel, alebo kde si myslia, že by mohol prísť znova. Paradoxne tým napätie rastie a riziko ďalšej ataky sa zvyšuje.

Ako časté sú panické ataky?

Panickú ataku môže zažiť prakticky každý, no u časti ľudí sa záchvaty opakujú a vznikne tzv. panická porucha. Epidemiologické údaje potvrdzujú:

  • najmenej 10 % populácie zažije panickú ataku aspoň raz v živote
  • opakované ataky a panická porucha sa vyskytujú častejšie u žien než u mužov
  • výskyt porúch spojených s úzkosťou celosvetovo rastie

Nárast súvisí nie len s lepšou diagnostikou, ale najmä s faktor-mi, ako sú dlhodobý stres, rýchle životné tempo, nedostatok spánku, neustála dostupnosť cez technológie či sociálne porovnávanie.

Aké sú preukázané príčiny?

Jednu hlavnú príčinu nepoznáme, ale odborníci poukazujú na kombináciu faktorov:

  • genetická predispozícia
  • citlivosť nervovej sústavy
  • dlhodobý stres
  • preťaženie a vyčerpanie
  • nedostatok spánku
  • traumatické zážitky
  • veľké životné zmeny

Prostredie v detstve tiež zohráva úlohu — chronický stres alebo nestabilné rodinné podmienky môžu zvýšiť riziko rozvoja úzkostných porúch v dospelosti.

Liečba, ktorá skutočne funguje

Liečba panickej poruchy je dnes mimoriadne účinná a väčšina ľudí sa dokáže vrátiť k plnohodnotnému životu. Medzi najspoľahlivejšie metódy patria:

✔ Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT)

Pomáha zmeniť zaužívané myšlienkové vzorce a znižuje strach z telesných prejavov úzkosti.

✔ Expozičná terapia

Bezpečné a postupné vystavovanie sa situáciám, ktoré človek považuje za ohrozujúce.

✔ Farmakoterapia

V závažnejších prípadoch lekár predpisuje antidepresíva alebo krátkodobé anxiolytiká podľa individuálnej potreby.

✔ Úprava životného štýlu

Kvalitný spánok, pravidelný pohyb, obmedzenie kofeínu a alkoholu, dýchacie techniky, mindfulness a jóga výrazne pomáhajú znižovať celkovú úzkosť.

Čo robiť počas akútneho záchvatu?

  • uvedomiť si, že príznaky sú síce nepríjemné, ale nie nebezpečné
  • dýchať pomaly a pravidelne, ideálne do bránice
  • zamerať pozornosť na niečo neutrálne (farby, zvuky, predmety okolo)
  • pripomenúť si, že záchvat vždy odznie sám a nemôže trvať neobmedzene

Ak sa panické stavy opakujú, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc — čím skôr sa začne liečba, tým lepšie sú výsledky.

Odporúčané

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk