Pásový opar, známy aj ako herpes zoster, patrí medzi infekčné ochorenia spôsobené vírusom varicella zoster – tým istým, ktorý v detstve vyvoláva ovčie kiahne. Po ich prekonaní vírus v tele úplne nezmizne, ale ukrýva sa v nervových bunkách, kde zostáva neaktívny. V momente, keď imunitný systém oslabne, sa môže opäť prebudiť a vyvolať bolestivé a nepríjemné kožné ochorenie.
Ako a prečo sa vírus znovu aktivuje
Reaktivácia vírusu varicella zoster je bežnejšia u ľudí nad 50 rokov, pretože s vekom prirodzene klesá obranyschopnosť organizmu. Spúšťačom však môže byť aj dlhodobý stres, únava, chronické ochorenie, chemoterapia, HIV infekcia alebo užívanie liekov potláčajúcich imunitu.
Po reaktivácii vírus putuje pozdĺž nervových dráh smerom k pokožke a spôsobuje zápal nervov a kože v danej oblasti. Typicky sa vyrážka objavuje iba na jednej strane tela a nepresahuje stredovú líniu.
Prvé signály: keď sa ešte nič nevidí, ale telo už varuje
Ešte predtým, ako sa vyrážka ukáže, nastáva tzv. prodromálne štádium. Trvá niekoľko dní a prejavuje sa ako bolesť, pálenie, mravčenie alebo svrbenie v určitej oblasti pokožky, ktorú zásobuje jeden nerv (tzv. dermatom).
Tieto pocity môžu byť veľmi nepríjemné a niekedy sa zamieňajú za bolesti srdca, chrbtice či tráviaceho systému. V tejto fáze vírus už poškodzuje nervové zakončenia, hoci kožné zmeny ešte nie sú viditeľné.
Rozpoznať tento moment je kľúčové – antivirotiká účinkujú najlepšie, ak sa začnú užívať do 72 hodín od vzniku vyrážky.
Typický vzhľad vyrážky a priebeh ochorenia
Po niekoľkých dňoch sa na postihnutom mieste objavia červené škvrny, ktoré sa rýchlo menia na malé pľuzgieriky naplnené čírou tekutinou. Tie sa zoskupujú do pásu pozdĺž nervu – najčastejšie na hrudníku, chrbte, bruchu alebo na tvári.
Vyrážka býva veľmi bolestivá, niekedy sprevádzaná miernou horúčkou, únavou a celkovou slabosťou. Po 7–10 dňoch pľuzgieriky praskajú, vysychajú a menia sa na chrasty. Koža sa zvyčajne zahojí do 2–4 týždňov.
V niektorých prípadoch sa vyrážka vôbec neobjaví – hovoríme o stave zoster sine herpete. Diagnostika je vtedy náročnejšia, pretože pacient pociťuje len bolesť, bez viditeľných prejavov.
Komplikácie: keď bolesť pretrváva aj po vyliečení
Najčastejšou komplikáciou je tzv. postherpetická neuralgia, ktorá znamená, že bolesť v postihnutej oblasti pretrváva aj po vymiznutí vyrážky. Ide o následok poškodenia nervov vírusom a môže trvať mesiace až roky.
Riziko tejto komplikácie je najvyššie u starších pacientov a u tých, ktorí mali veľmi bolestivý priebeh oparu. V prípade postihnutia tváre môže dôjsť aj k poškodeniu zraku alebo sluchu, preto je nutné okamžite vyhľadať lekára.
Liečba: rýchlosť rozhoduje
Liečba pásového oparu stojí na antivirotikách (napr. acyklovir, valacyklovir, famciklovir), ktoré brzdia množenie vírusu a skracujú priebeh choroby. Podávajú sa ideálne do 72 hodín od začiatku vyrážky.
Na zmiernenie bolesti sa používajú analgetiká, lokálne anestetiká (napr. lidokaínové náplaste), niekedy aj nízke dávky antidepresív alebo lieky proti epilepsii, ktoré tlmia nervovú bolesť. V závažných prípadoch môže lekár odporučiť blokády nervov alebo krátkodobé podanie kortikoidov.
Starostlivosť o pokožku spočíva v udržiavaní vyrážky v čistote a suchu. Na pľuzgieriky sa neodporúča siahať, aby sa zabránilo sekundárnej infekcii.
Prevencia: ako sa dá predísť pásovému oparu
Dnes existuje účinná vakcína proti pásovému oparu – Shingrix, ktorá poskytuje viac ako 90 % ochranu pred ochorením aj pred postherpetickou neuralgiou. Očkovanie sa odporúča najmä osobám nad 50 rokov alebo tým, ktorí majú oslabený imunitný systém.
Okrem očkovania pomáha aj udržiavanie silnej imunity – dostatok spánku, vyvážená strava, obmedzenie stresu a pravidelný pohyb.
Život po prekonaní oparu
Prekonanie pásového oparu vo väčšine prípadov zanechá doživotnú imunitu, no vírus zostáva v tele a v ojedinelých prípadoch sa môže znovu aktivovať. Ak sa to stane opakovane, je vhodné vyšetriť, či nedošlo k výraznému oslabeniu imunity alebo k chronickému ochoreniu.
Aj keď je pásový opar bolestivý a nepríjemný, pri včasnej liečbe sa dá dobre zvládnuť. Najdôležitejšie je všímať si prvé varovné signály – mravčenie, pálenie či bodavú bolesť na koži – a neodkladať návštevu lekára. Rýchly zásah totiž dokáže zabrániť komplikáciám, ktoré by inak mohli ovplyvniť kvalitu života na dlhé mesiace.
