Zdá sa, že najväčšou hrozbou pre človeka nebude vojna ani asteroid, ale samotný kolaps Zeme. Mimoriadne znepokojivý výpočet, ktorý vznikol ešte pred polstoročím, opäť vyvoláva diskusiu. Podľa neho sa ľudská civilizácia blíži ku koncu rýchlejšie, než si väčšina ľudí pripúšťa.
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa vedci z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) rozhodli zistiť, ako dlho je možné udržať modernú civilizáciu v chode. Pomocou jedného z prvých komplexných počítačových modelov sveta, ktorý nazvali World One, sa pokúsili nasimulovať vývoj planéty na základe reálnych dát – populácie, úrovne priemyselnej výroby, znečistenia či vyčerpávania prírodných zdrojov.
Výsledky programu, ktoré boli zverejnené v roku 1973, šokovali nielen odborníkov, ale aj verejnosť. Model totiž predpovedal, že už okolo roku 2020 sa začne prudké zhoršovanie životných podmienok na Zemi. Ak by sa ľudstvo nezmenilo a pokračovalo v neudržateľnom raste, čakala by nás séria kríz – kolaps ekosystémov, nedostatok potravín a postupné znižovanie kvality života.
Počítač vtedy „vypľul“ desivý záver: v rokoch 2040 až 2050 sa môže ľudská civilizácia úplne zrútiť. Program predpokladal, že populácia začne po roku 2020 stagnovať a následne klesať. Počet obyvateľov by sa mal podľa výpočtov vrátiť na úroveň začiatku 20. storočia – teda približne do roku 1900.
Predpoveď sa objavila v správe televízie ABC a vyvolala vlnu obáv, pretože – na rozdiel od proroctiev Nostradama či veštby Baby Vangy – nejde o mystiku, ale o matematický model vytvorený z reálnych údajov. Program neobsahoval žiadny ľudský zásah, všetko vychádzalo výlučne z dát o populácii, energii a životnom prostredí.
Mnohí vedci tvrdia, že výsledky World One by sme nemali brať doslova, ale ako varovný signál. Na druhej strane, keď sa pozrieme na dnešnú realitu – klimatickú krízu, extrémne počasie, úbytok lesov či plastové znečistenie oceánov – predpoveď z roku 1973 znie desivo presne.
Ak by mal počítač pravdu, ľudstvu zostáva približne 20 rokov, kým dôjde k bodu, z ktorého už nebude návratu. To, či sa scenár naplní, závisí od rozhodnutí, ktoré urobíme dnes – ako budeme pristupovať k energii, k odpadu, k pôde a k vlastnej planéte.
