V mrazivých hĺbkach Arktídy vedci narazili na život, ktorý popiera doterajšie predstavy o tom, kde sa môže daríť mikroorganizmom. Ukázalo sa, že aj pod hrubou vrstvou morského ľadu, v prostredí s minimom svetla a nízkou teplotou, sa nachádzajú mikroskopické formy života schopné využívať dusík zo vzduchu. Tento objav mení doterajšie poznanie fungovania arktických ekosystémov a môže mať vplyv aj na celkovú klímu Zeme.
Video: Hlbiny v Arktíde skrývajú jedinečné systémy
Život, ktorý nepotrebuje slnko
Odborníci zistili, že v arktických vodách sa nachádzajú mikroorganizmy schopné tzv. fixácie dusíka – teda procesu, pri ktorom sa dusík z atmosféry premieňa na zlúčeniny, ktoré môžu využívať iné živé bytosti. Takto vytvárajú základ pre celý potravinový reťazec.
Zatiaľ čo v teplejších moriach túto úlohu plnia fotosyntetizujúce organizmy, v Arktíde ide o mikróby, ktoré dokážu fungovať aj bez svetla. Ich genetická výbava obsahuje mechanizmy umožňujúce viazať dusík, čo je dôkazom, že si dokázali vytvoriť vlastný spôsob prežitia v extrémnych podmienkach.
Pod morským ľadom je nedostatok energie aj živín, no tieto organizmy si vyvinuli schopnosť prispôsobiť sa prostrediu, ktoré by pre väčšinu ostatných foriem života bolo neobývateľné.
Prvé dôkazy o ich činnosti
Výskum ukázal, že mikroorganizmy s génmi pre fixáciu dusíka sa vyskytujú vo veľkom množstve v centrálnej časti aj v okrajových oblastiach ľadovej pokrývky. Zatiaľ sa síce priamo nepotvrdilo, že dusík aktívne premieňajú, no prítomnosť potrebných génov a ich rozšírenie naznačujú, že tento proces pravdepodobne prebieha.
To znamená, že aj v prostredí bez slnečného žiarenia môžu existovať prírodné zdroje živín, ktoré podporujú rast rias a ďalších organizmov. Takýto objav zásadne mení pohľad na to, ako funguje kolobeh látok v oceánoch pokrytých ľadom.
Topenie ľadu mení rovnováhu
Najväčší výskyt týchto mikróbov bol zaznamenaný na okrajoch morského ľadu, kde sa voda mieša a preniká do nej viac živín. Práve tieto oblasti sa však v dôsledku klimatických zmien rýchlo rozširujú.
Ako sa ľad topí, môže sa mikrobiálna aktivita ešte zvýšiť, čo povedie k nárastu množstva dusíka a rias vo vode. To znie pozitívne, no v skutočnosti to môže narúšať rovnováhu potravinového reťazca. Riasy totiž slúžia ako základ potravy pre planktón, ktorým sa živia ryby a iné morské živočíchy. Ak sa tento proces prudko zmení, ovplyvní to celé morské ekosystémy.
Zároveň rast rias znamená aj väčšie viazanie oxidu uhličitého z atmosféry. To síce znižuje množstvo skleníkových plynov, no zároveň môže urýchliť tavenie ľadu, pretože tmavšie plochy oceánu pohlcujú viac slnečného tepla. Výsledok je teda zložitý – zdanlivo pozitívny proces môže mať aj opačné dôsledky.
Nová súčasť klimatických modelov
Podľa vedcov je potrebné, aby sa tieto nové poznatky zahrnuli do modelov globálnej klímy. Doteraz sa totiž mikrobiálne procesy pod ľadom do výpočtov nezarátavali, hoci môžu ovplyvniť cirkuláciu živín, rast rias aj kolobeh uhlíka.
Výskum zároveň ukazuje, že ekosystémy na Zemi sú prepojené omnoho viac, než sa predpokladalo. Aj drobné organizmy, ktoré sú voľným okom neviditeľné, môžu mať významný vplyv na fungovanie celej planéty.
Život v extrémoch
Objav mikroskopického života pod ľadom prináša nielen nové poznatky o Arktíde, ale aj o možnostiach existencie života inde vo vesmíre. Ak dokáže život prežiť v prostredí, kde je málo svetla, kyslíka a tepla, je možné, že podobné formy môžu existovať aj na ľadových mesiacoch a planétach mimo Zeme.
Tento objav je dôkazom, že príroda si vždy nájde spôsob, ako prežiť – aj tam, kde by to človek nikdy nečakal. A práve v takýchto prekvapeniach spočíva jej najväčšia sila.
