Obdobie pôstu sa na Slovensku začína Popolcovou stredou, ktorá symbolicky otvára štyridsaťdňovú prípravu na Veľkú noc. Aj keď cirkevný pôst trvá 40 dní, nedele sa do tohto počtu nezapočítavajú, pretože sa v kresťanskej tradícii nepovažujú za pôstne. Napriek tomu boli aj tieto dni dôležitou súčasťou pôstneho obdobia – neslúžili na oslavy, ale na tichšie trávenie času, duchovné zamyslenie a rešpektovanie striedmosti.
VIDEO: Ako sa v Čechách pripravovala pučálka – tradičné pôstne jedlo
Na Slovensku sa pôst viaže na množstvo zvykov a tradícií. Slovenská ľudová kultúra mala vlastné pomenovania a zvyky, ktoré sa zachovali dodnes najmä v etnografických dielach a regionálnych tradíciách.
Pôstne jedlá na Slovensku: jednoduchosť, sýtosť a dostupné suroviny
Pôst na Slovensku nebol len náboženským pravidlom – mal aj praktický základ. Zimné zásoby sa v tomto období stenčovali a gazdovia začali šetriť tým, čo zostalo. Preto slovenská pôstna kuchyňa vyzerala inak než česká.
Medzi typické jedlá patrili:
- zemiaky na rôzne spôsoby – pečené, varené, v šupke, či v podobe placiek
- strukovinové pokrmy – najmä hrachová a šošovicová polievka
- kyslá kapusta – základ mnohých jedál, často podávaná s chlebom
- kysnuté kaše a jednoduché obilninové jedlá
- ryby, ktoré boli počas pôstu povolené (najmä sladkovodné – kapor, pstruh)
- sýty chlieb z domácich pecí, ktorý sa stal základom jedálnička
Ako vyzerali pôstne nedele na Slovensku?
Hoci jednotlivé nedele na Slovensku neniesli rovnaké názvy ako v Čechách, niektoré mali svoju špecifickú symboliku a zvyky. Najvýznamnejšie boli tieto:
Družná nedeľa
Význam tejto nedele nie je jednotný – zvyky sa líšili podľa regiónov.
Často sa uvádza ako jedna z prvých pôstnych nedieľ a spájala sa s obdobím, keď sa rodiny pripravovali na jar, muži opravovali náradie a ženy upratovali dom.
V niektorých oblastiach bola vnímaná ako nedeľa spolupráce a spoločnej práce v dome.
Smrtná nedeľa – vynášanie Moreny
Toto je najsilnejší a najdôležitejší zvyk pôstu na Slovensku.
✔ Čo sa dialo?
- Dievčatá či mládež v dedine vyrobili figurínu Moreny – symbol zimy, smrti a chorôb.
- Morena sa niesla dedinou von, sprevádzali ju piesne a riekanky.
- Na konci dediny sa zvyčajne spálila alebo hodila do potoka.
Týmto sa symbolicky ukončila zima a privítala jar.
V niektorých regiónoch sa po vynesení Moreny vnášala do dediny Letečka alebo Maľená, predstavujúca jar, plodnosť a nový život.
Smrtná nedeľa je na Slovensku jednoznačne doložená a stále živá tradícia, ktorá sa udržiava aj dnes.
Kvetná nedeľa
Posledná nedeľa pred Veľkou nocou patrí medzi najvýznamnejšie v liturgickom roku.
✔ Čo sa na Slovensku robilo?
- Svätia sa bahniatka – vŕbové prútiky, ktoré mali ochrannú funkciu.
- Bahniatka sa prinášali domov a ukladali za obrazy, na povalu či do stodoly.
- Verilo sa, že chránia dom pred búrkami, chorobami a požiarom.
Na viacerých miestach sa z bahniatok plietol veľkonočný korbáč, ktorý sa neskôr používal na Veľkonočný pondelok.
Pôst a zdravie: kýchanie ako znak choroby, nie tradícia
Na rozdiel od českých regiónov sa na Slovensku nevyskytoval zvyk podporovať kýchanie (napríklad bylinkami či šnupavým tabakom) ani mu nepriraďovať magický význam.
Kýchanie sa spájalo skôr s chorobou – v ľudovej medicíne bolo signálom prechladnutia či blížiacej sa choroby, nie pozitívnym znamením.
Zhrnutie: slovenský pôst vyzeral inak ako český
✔ Slovensko nepozná názvy ako Čierna, Pražná či Kýchavá nedeľa.
✔ Najdôležitejšou slovenskou pôstnou tradíciou je jednoznačne vynášanie Moreny.
✔ Pôstna strava bola jednoduchá – zemiaky, kapusta, strukoviny, obilniny.
✔ Kvetná nedeľa mala silné rituály spojené s bahniatkami a poverečnou ochranou domu.
✔ Regionálne zvyky sa líšili, no základ ostával rovnaký – príprava na jar, skromnosť a duchovná obnova.
