Mnohé tradičné príslovia používame aj dnes, často bez toho, aby sme sa zamysleli nad tým, odkiaľ pochádzajú alebo čo presne znamenajú. Výroky ako „Ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva“, „Bez práce nie sú koláče“ či „Kto druhému jamu kope, sám do nej padá“ poznáme z bežnej reči, z rozprávok aj z rodinných rozhovorov. Hoci vznikli dávno, ich myšlienky stále vystihujú situácie, ktoré zažívame aj v súčasnosti.
Príslovia nie sú len pekne znejúce vety. Sú to útržky kolektívnej skúsenosti, ktorá sa v minulosti odovzdávala medzi generáciami. Zaznamenávajú to, čo si ľudia kedysi všimli o živote, o práci, o správaní či o medziľudských vzťahoch. Vďaka tomu pôsobia nadčasovo a prirodzene.
Príslovia vznikali ústne, dávno pred existenciou kníh
V obdobiach, keď neboli dostupné učebnice ani písomné návody, bola jediným spôsobom šírenia múdrosti ústna tradícia. Ľudia si museli zapamätať to najdôležitejšie — ako prežiť zimu, ako vychovávať deti, ako sa správať k ostatným aj ako prechádzať konfliktom.
Aby sa dôležité rady odovzdávali efektívne, vznikali krátke a rytmické vety, ktoré sa ľahko pamätali. Práve preto bývajú príslovia obrazné a často využívajú metafory z prírody alebo z každodenného prostredia — les, hospodárske zvieratá, pole, voda či práca s náradím.
Metafory a rytmus zabezpečili, že si ich ľudia zapamätali aj bez toho, aby ich museli študovať.
Napríklad:
- „Kto druhému jamu kope, sám do nej padá“ — varovanie pred podrazmi.
- „Ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva“ — obrazné vysvetlenie vzťahovej reciprocity.
Príslovia sú aj formou ľudovej psychológie
Mnohé tradičné výroky vznikli z pozorovania správania ľudí. Zachytávajú opakujúce sa situácie: nedorozumenia, chyby, snahu o spravodlivosť, vzťahy v rodine či pracovný život. Preto ich dokážeme pochopiť aj dnes, hoci svet sa odvtedy výrazne zmenil.
Časté motívy ako les, voda, mlyn či hospodárske zvieratá odrážali skutočný život našich predkov. Výraz „ťahať za kratší koniec povrazu“ má pôvod v manuálnej práci, „mať maslo na hlave“ zas pripomína, že kedysi sa vina dala často ľahko rozpoznať.
Príslovia sa dedili prirodzene – pri rozhovoroch, pri práci, pri výchove detí aj v bežných situáciách. Neboli predmetom výučby, no ľudia ich poznali, pretože ich počuli opakovane. Jedna jediná veta vedela sprostredkovať veľkú životnú pravdu.
Podobné príslovia nájdeme v každom jazyku
Hoci jednotlivé kultúry používajú rozdielne obrazy, mnohé myšlienky sú univerzálne.
Napríklad princíp, že odmena prichádza až po námahe, sa vyskytuje v mnohých jazykoch:
- Slovensko/Česko: „Bez práce nie sú koláče.“
- Angličtina: „No pain, no gain.“
- Nemčina: „Ohne Fleiß kein Preis.“
Rozdiel je len v obraze — niekde sa spomína koláč, inde cena či výhra. Podstata zostáva rovnaká.
Humor a realistický pohľad v stredoeurópskych prísloviach
V prísloviach zo Slovenska a Česka sa často objavuje jemná irónia, nadhľad alebo triezve pomenovanie ľudských slabostí. Výroky ako „Kto chce psa biť, palicu si nájde“ alebo „Chytrému napovedz, hlúpeho kopni“ sú dôkazom, že ľudia si už dávno všímali nespravodlivosť či ľudskú tvrdohlavosť.
Tieto príslovia nevznikali medzi učencami, ale v bežnom živote — na poliach, v dielňach, v domácnostiach aj v krčmách. Práve preto pôsobia veľmi autenticky.
Príslovia sa menia, ale princíp zostáva
Aj dnes vznikajú nové krátke výroky, hoci už nie tradičnou cestou. Šíria sa najmä cez internet, sociálne siete či reklamy. Slová ako „karma je zdarma“ alebo „kto nemá dáta, akoby nebol“ nie sú klasické príslovia, ale fungujú na rovnakom princípe — rýchlo a stručne pomenovať nejakú skúsenosť.
Ukazuje to, že ľudia stále potrebujú vyjadriť zložité situácie jednoduchým spôsobom.
Prečo má význam poznať staré príslovia
Keď rozumieme významu starých prísloví, získavame aj lepší vhľad do toho, ako premýšľali predchádzajúce generácie. Zároveň si uvedomíme, že mnohé ľudské situácie sú stále rovnaké — vzťahy, konflikty, snaha o spravodlivosť, túžba po uznaní aj občasné chyby.
Príslovia nás spájajú s minulosťou a pripomínajú, že hoci sa mení technológia, základné ľudské povahové črty zostávajú podobné.
