Otázka, koľko hodín práce je ešte zdravých a udržateľných, nie je len vecou osobného pocitu. Venujú sa jej lekári, ekonómovia aj medzinárodné inštitúcie a ich závery sú pomerne zdržanlivé, no jasné: dlhodobo nadmerná pracovná záťaž môže mať negatívny vplyv na zdravie aj pracovný výkon, hoci jej dopad závisí od viacerých faktorov.
Dlhý pracovný čas a zdravie: čo je vedecky podložené
Podľa rozsiahlych analýz, na ktorých sa podieľala Svetová zdravotnícka organizácia a Medzinárodná organizácia práce, existuje preukázaná štatistická súvislosť medzi pravidelnou prácou v rozsahu 55 hodín týždenne a viac a zvýšeným rizikom niektorých kardiovaskulárnych ochorení, najmä mozgovej mŕtvice a ischemickej choroby srdca.
Odborníci však zároveň zdôrazňujú niekoľko dôležitých faktov:
- nejde o priamu príčinu, ale o dlhodobo zvýšené riziko
- samotný počet hodín nie je jediným rozhodujúcim faktorom – významnú úlohu zohráva stres, kvalita spánku, životný štýl a možnosť regenerácie
- tieto zistenia sa týkajú populačných trendov, nie automaticky každého jednotlivca
Produktivita a pracovný čas: kde je hranica
Výskumy z oblasti pracovnej ekonómie dlhodobo ukazujú, že po prekročení určitej hranice viac odpracovaných hodín neznamená vyšší výkon. Naopak, únava vedie k:
- horšej koncentrácii
- vyššej chybovosti
- nižšej kreativite a schopnosti riešiť zložité úlohy
Vďaka technológiám, automatizácii a lepšej organizácii práce dokáže dnes mnoho zamestnancov zvládnuť rovnaký objem práce v kratšom čase než v minulosti. To je jeden z dôvodov, prečo sa čoraz častejšie diskutuje o alternatívnych modeloch pracovného času.
Skrátený pracovný týždeň: čo hovoria skúsenosti
Pilotné projekty so skráteným pracovným týždňom ukazujú, že pri správnom nastavení:
- sa celková produktivita často neznižuje
- zlepšuje sa psychická pohoda zamestnancov
- klesá počet absencií a prípadov pracovného vyhorenia
Tieto výsledky však nie sú automaticky prenosné do všetkých profesií. Fungujú najmä v sektoroch, kde výkon nezávisí výlučne od fyzickej prítomnosti na pracovisku a kde je možné prácu efektívne plánovať.
Varovanie pred dlhodobým preťažovaním
Prestížny britský týždenník opakovane upozorňuje, že dlhá pracovná doba môže krátkodobo zvýšiť pracovné výstupy, no z dlhodobého hľadiska má tendenciu výkon podkopávať. Unavený mozog pracuje pomalšie, robí viac chýb a stráca schopnosť udržať stabilnú kvalitu práce aj motiváciu.
Práca ako súčasť života, nie jeho náhrada
Súčasný odborný konsenzus sa zhoduje v tom, že udržateľná práca si vyžaduje rovnováhu medzi výkonom a oddychom. Dostatočný spánok, čas na regeneráciu, pohyb a sociálne vzťahy nie sú benefitom navyše, ale základnou podmienkou dlhodobej výkonnosti.
Záver je preto vecný a realistický:
Práca sama o sebe neškodí. Rizikom je jej dlhodobý nadbytok bez priestoru na oddych.
Práve schopnosť nastaviť zdravú mieru pracovného nasadenia je dnes jednou z kľúčových výziev moderného pracovného života.
