Týždeň, tak ako ho poznáme dnes, so siedmimi dňami, nie je náhodný výmysel modernej doby. Tento rytmus sprevádza ľudstvo už tisíce rokov a jeho korene môžeme vystopovať až k starovekým civilizáciám – najmä k Babylónčanom a neskôr k Rimanom. Hlavným spojencom pri tvorbe tohto časového cyklu sa stal Mesiac, večný sprievodca našej planéty.
Video: Prečo má týždeň sedem dní
Krátke vysvetlenie sedemdňového cyklu
Sedemdňový cyklus a vplyv Mesiaca
Podľa historikov sa sedemdňový týždeň zrodil práve vďaka pozorovaniu Mesiaca. Ten potrebuje približne 29,5 dňa, aby prešiel všetkými svojimi fázami – od novu, cez prvú štvrť, spln až po poslednú štvrť. To je časový úsek, ktorý naši predkovia používali ako prirodzený kalendár.
Problém bol však praktický – takmer 30 dní je na bežný život a plánovanie príliš dlhé obdobie. Preto Babylónčania už okolo roku 2300 pred naším letopočtom zaokrúhlili tento lunárny cyklus na 28 dní a rozdelili ho na štyri časti po siedmich dňoch. Tak vznikol základ pre dnešný týždeň. Aby sa pritom zachovala súhra s fázami Mesiaca, občas zavádzali aj dodatočné – „priestupné“ – dni.
Tento systém sa postupne rozšíril od Mezopotámie cez Indiu a Čínu až po Blízky východ a Európu. Aj Biblia je jeho odrazom – spomína, že Boh stvoril svet za šesť dní a siedmy zasvätil odpočinku.
Planéty, bohovia a pomenovanie dní
Babylónčania boli nielen obchodníci, ale aj vášniví pozorovatelia oblohy. Už okolo roku 500 pred n. l. vytvorili horoskop, v ktorom priradili jednotlivé dni siedmim nebeským telesám, ktoré bolo možné vidieť voľným okom. Boli nimi planéty Mars, Merkúr, Jupiter, Venuša a Saturn, doplnené o Slnko a Mesiac.
Niektorí historici síce spochybňujú, či to naozaj urobili Babylónčania, alebo až neskôr Gréci, ale všetci sa zhodujú, že rozhodujúcu rolu zohrali Rimania. Práve oni položili základ podoby sedemdňového týždňa, ktorý používame dodnes.
Rímsky poriadok a božstvá
Rimania si všimli, že rýchlosť pohybu planét po oblohe môže súvisieť s ich vzdialenosťou od Zeme. Najrýchlejšie teleso považovali za najbližšie, najpomalšie za najvzdialenejšie. Tak vzniklo poradie: Mesiac, Merkúr, Venuša, Slnko, Mars, Jupiter a Saturn.
Verili tiež, že každú hodinu dňa ovláda konkrétne božstvo spojené s niektorou z planét. Vznikol tak tzv. planetárny hodinový systém, kde napríklad prvá hodina prvého dňa patrila Mesiacu, druhá Saturnu, tretia Jupiteru a tak ďalej.
Keďže týždeň má 168 hodín, vyvinul sa vzorec, podľa ktorého dostali dni svoje pomenovania podľa planéty, ktorá vládla prvej hodine daného dňa. Výsledok poznáme dodnes:
- pondelok (Mesiac)
- utorok (Mars)
- streda (Merkúr)
- štvrtok (Jupiter)
- piatok (Venuša)
- sobota (Saturn)
- nedeľa (Slnko)
Prečo názvy znejú inak v rôznych jazykoch
Na prvý pohľad sa môže zdať, že názvy dní v slovenčine či češtine nemajú s planétami nič spoločné. Stačí sa však pozrieť do angličtiny alebo románskych jazykov, kde sa spojitosť zachovala oveľa výraznejšie. Napríklad anglické Sunday (deň Slnka) či Monday (deň Mesiaca) jasne odkazujú na pôvodný rímsky systém.
Postupom času si jednotlivé národy názvy upravovali podľa vlastných tradícií a božstiev. Napriek tomu základ – sedem dní viazaných na pohyb nebeských telies – zostal zachovaný až do dnešných dní.
