Vzťah človeka k alkoholu často vyvoláva otázky – je výsledkom kultúry, zvyku, alebo má hlbšie biologické korene? Moderná veda naznačuje, že schopnosť spracovať alkohol nie je náhodná, ale vznikla ako evolučná adaptácia už u dávnych predkov ľudí a afrických opíc. Neznamená to však, že by sme mali vrodenú „túžbu po alkohole“ v dnešnom zmysle slova.
Čo sa deje s telom, keď prestanete piť alkohol?
Alkohol v prírode nie je výnimkou
Etanol, teda alkohol, sa v prírode vyskytuje prirodzene. Vzniká pri fermentácii prezretého ovocia, keď cukry rozkladajú divoké kvasinky. Takéto ovocie bolo súčasťou potravy mnohých primátov – vrátane predkov človeka – milióny rokov pred vznikom civilizácie.
Primáti, ktorí sa pohybovali viac po zemi než v korunách stromov, mali k prezretému spadnutému ovociu častejší prístup. To vytváralo tlak na organizmus, aby sa dokázal s malým množstvom alkoholu vyrovnať bez negatívnych následkov.
Kľúčová genetická adaptácia: enzým ADH4
Vedci identifikovali dôležitú mutáciu v géne pre enzým ADH4 (alkoholdehydrogenáza 4), ktorá sa objavila približne pred 10 miliónmi rokov u spoločného predka ľudí, šimpanzov a goríl.
Táto mutácia:
- výrazne zlepšila schopnosť odbúravať nízke dávky etanolu prijaté potravou
- umožnila bezpečne využívať energeticky bohaté fermentované ovocie
- poskytla evolučnú výhodu v prostredí, kde bola potrava nepravidelná
Dôležité je zdôrazniť, že nejde o gén „lásky k alkoholu“, ale o gén umožňujúci jeho efektívnejší metabolizmus.
Konzumovali primáti alkohol? Áno – ale v úplne inom kontexte než dnes
Výskumy správania šimpanzov ukazujú, že:
- denne skonzumujú veľké množstvo ovocia, z ktorého časť môže obsahovať malé množstvo etanolu
- príjem alkoholu je rozložený počas dňa, nie nárazový
- nedochádza k opitosti v ľudskom zmysle slova
Takéto množstvá alkoholu sú neporovnateľné s modernými nápojmi, ktoré majú mnohonásobne vyššiu koncentráciu etanolu.
Hypotéza „opitej opice“ – zaujímavá, ale nie definitívna
Biológ navrhol tzv. hypotézu opitej opice, podľa ktorej mohla vôňa etanolu pomáhať primátom:
- lokalizovať zrelé, kaloricky výdatné plody
- efektívnejšie hľadať potravu v prostredí s obmedzenými zdrojmi
Táto hypotéza je vedecky diskutovaná a čiastočne podporená, no stále ide o hypotézu, nie o jednoznačne dokázaný mechanizmus vysvetľujúci dnešné ľudské pitie alkoholu.
Prečo z toho nemožno vyvodiť ospravedlnenie nadmerného pitia
Z evolučného hľadiska platí:
- ľudské telo je prispôsobené na zvládanie malých, prirodzených dávok alkoholu
- moderné alkoholické nápoje sú extrémne koncentrované a evolučne nové
- kultúrne a spoločenské faktory dnes zohrávajú omnoho väčšiu rolu než biológia
Inými slovami – schopnosť metabolizovať alkohol neznamená biologickú potrebu ho konzumovať, už vôbec nie vo veľkom množstve.
Čo teda môžeme povedať s istotou?
✔️ Ľudský organizmus má evolučnú adaptáciu na spracovanie malého množstva alkoholu
✔️ Táto adaptácia vznikla v súvislosti s konzumáciou fermentovaného ovocia
✔️ Neexistuje dôkaz, že by ľudia mali vrodenú túžbu po opitosti
✔️ Moderné pitie alkoholu je najmä kultúrny a spoločenský jav, nie biologická nevyhnutnosť
Ak si niekto občas dopraje pohár vína alebo pivo, nejde o rozpor s evolúciou. Problém vzniká až vtedy, keď sa biologická tolerancia zamieňa za prirodzenú potrebu. Evolúcia nám dala schopnosť alkohol zvládnuť – nie dôvod ho zneužívať.
