Ľudské telo je omnoho pestrejšie, než by sa mohlo zdať. Okrem buniek, ktoré nesú kombinovanú genetickú informáciu po matke a otcovi, sa v mnohých ľuďoch nachádza aj malé množstvo buniek priamo od matky. Tento jav, označovaný ako mikrochimérizmus, vzniká počas tehotenstva, keď cez placentu prechádzajú malé počty buniek oboma smermi – z plodu do tela matky a naopak.
Materské bunky, ktoré prežívajú roky
Výskumy už desiatky rokov potvrdzujú, že materské bunky môžu v tele dieťaťa pretrvávať dlhodobo. Objavili sa v krvi, ale aj v rôznych tkanivách vrátane pečene či mozgu. Ich počet je veľmi nízky – približne jedna bunka z milióna –, no napriek tomu ide o plnohodnotné bunky s DNA matky.
Za normálnych okolností by imunitný systém mal cudzie bunky rozpoznať a zlikvidovať. Napriek tomu väčšina ľudí tieto bunky toleruje bez problémov. Presný mechanizmus však nebol dlho jasný.
Mikrochimérizmus: dobre popísaný jav, nie však úplne pochopený mechanizmus
Vedecká komunita už vyše 50 rokov vie, že výmena buniek medzi matkou a plodom je bežná súčasť tehotenstva. Mikrochimérizmus môže pretrvávať aj celý život a je predmetom výskumu v imunológii, transplantológii aj vývoji autoimunitných chorôb.
Čo však zatiaľ vieme s istotou?
- Prenos buniek počas tehotenstva je overený fakt.
- Tieto bunky môžu prežívať dlhé roky a môžu sa nachádzať vo viacerých orgánoch.
- U mnohých ľudí nespôsobujú žiadnu chorobu.
- Presná úloha týchto buniek je zatiaľ neúplne pochopená.
Najnovšie poznatky z výskumu: čo je potvrdené na zvieratách
Moderné štúdie na myšiach, publikované v odborných časopisoch vrátane Immunity, naznačujú, že určité materské imunitné bunky môžu v ranom vývoji ovplyvniť dozrievanie imunitného systému plodu. Konkrétne stimuluje vznik špecializovaných regulačných T-lymfocytov (Treg), ktoré potláčajú neželanú imunitnú aktivitu.
Je však dôležité zdôrazniť:
- Tento mechanizmus bol potvrdený na zvieracích modeloch, nie definitívne u ľudí.
- U ľudí je mechanizmus tolerancie materských buniek pravdepodobne komplexný a stále sa skúma.
Preto možno povedať, že imunitná tolerancia voči materským bunkám existuje, ale jej presné biologické procesy sú stále predmetom štúdií.
Majú materské bunky vplyv na choroby? Dôkazy sú zatiaľ zmiešané
Materské mikrochimérické bunky boli nájdené v rôznych orgánoch a niektoré výskumy ich spájajú s:
- autoimunitnými ochoreniami
- niektorými typmi nádorov
- kardiovaskulárnymi chorobami
- neurodegeneratívnymi stavmi
Dôležité však je:
- Nie je potvrdené, že mikrochimérizmus choroby spôsobuje.
- Rovnako nie je potvrdené, že pred chorobami chráni.
- Môže ísť aj o súčasť procesov hojenia alebo zápalu.
Vedecké názory sú preto zatiaľ nejednotné a čaká sa na detailnejšie štúdie.
Človek ako prirodzená chiméra
Aj keď sa to môže zdať zvláštne, mikrochimérizmus je prirodzenou súčasťou vývoja človeka. Každý z nás pravdepodobne nesie v tele malé množstvo buniek z tela matky – a väčšina ľudí o tom ani nevie.
Nejde o nič patologické. Skôr o biologický „odtlačok“ tehotenstva, ktorý v nás ostáva celý život.
Výskum materských buniek nám pomáha:
- lepšie pochopiť vývoj imunitného systému
- porozumieť niektorým chorobám
- a otvára nové cesty skúmania, napríklad v transplantačnej medicíne alebo v imunoterapii
Hoci ešte nemáme všetky odpovede, jedno je isté: tehotenstvo je z hľadiska imunológie omnoho zložitejší proces, než sme si kedysi mysleli.
