Prečo nás priťahujú monštrá? Ženám dáva pocit kontroly a túžbu napraviť zlo

sériový vrah
sériový vrah Foto: www.shutterstock.com

Prečo toľko žien posiela listy, drobné darčeky či dokonca erotické fotografie mužom, ktorí sedia vo väzení za tie najstrašnejšie zločiny? Prečo väčšinu fanúšičiek podcastov a seriálov o skutočných vrahoch tvoria práve ženy? Fascinácia nebezpečnými mužmi je hlbšia, než by si väčšina z nás chcela priznať – a neznamená to, že s nami niečo nie je v poriadku. Väčšinou je to oveľa zložitejšie.

Video: trailer k dokumentárnej sérii

Temná príťažlivosť zla

Mohli by sme hovoriť o tom, prečo je moderné zoznamovanie také nepríjemné, že pripomína skôr priškrípnutý prst vo dverách než romantiku. Ale zaujímavejšia otázka znie: prečo nás priťahujú muži, ktorí by nás priťahovať nemali? Nie rebeli s tetovaním a tajomným pohľadom, ale skutočné monštrá – sérioví vrahovia, ktorí bez mihnutia oka ničia životy.

Téma sa opäť dostala do popredia po uvedení populárnej dokumentárnej série o najznámejších vrahoch histórie. Vďaka nej sa mnohí ľudia opäť začali pýtať, čo nás na týchto zločincoch tak láka. Je to zvedavosť, temná romantika, alebo snaha pochopiť nepochopiteľné?

Možno v tom nie je zlo, ale fascinácia hranicou medzi ľudskosťou a šialenstvom.

Odkiaľ sa berie táto zvláštna príťažlivosť?

Čo to o nás vypovedá, keď sa nám rozbúši srdce tam, kde by malo stuhnúť?
Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohé ženy píšu listy väzňom, posielajú im suveníry či drobné predmety s osobným odkazom. Niektoré dokonca vstupujú do manželstiev s odsúdenými vrahmi a opúšťajú kvôli nim svoju rodinu aj spoločenské postavenie.

Takéto prípady nie sú výnimočné. Ženy v týchto mužoch často vidia „nepochopené duše“, ktoré sa stali obeťami okolností. Vidia človeka, ktorého môžu „zachrániť“. V skutočnosti však ide o mužov, ktorí spáchali tie najhoršie skutky, aké si možno predstaviť.

Hybristofília – keď zločin vyvoláva vzrušenie

Psychológia pozná tento jav pod názvom hybristofília – ide o zriedkavú formu sexuálnej parafílie, pri ktorej človeka vzrušujú násilníci, vrahovia alebo iní zločinci.

Odborníci rozlišujú dve formy:

  • aktívnu, keď človek túži so zločincom priamo spolupracovať a podieľať sa na jeho skutkoch (známy „syndróm Bonnie a Clydea“),
  • a pasívnu, keď ide o idealizáciu – romantické city k niekomu, kto by v bežnom živote predstavoval hrozbu.

Podľa kriminológov sú najčastejšími prípadmi práve ženy, ktoré si vytvoria emocionálne puto k nebezpečnému mužovi. Ich príťažlivosť nie je len sexuálna – je v nej aj potreba starostlivosti, ilúzia výnimočnosti a viera, že dokážu „napraviť“ človeka, ktorého svet zatratil.

Ženy a svet true crime

Nie je náhoda, že ženské publikum dominuje medzi fanúšikmi tzv. true crime – žánru, ktorý rozoberá skutočné vraždy, únosy a zločiny. Podľa výskumov tvoria ženy až tri štvrtiny všetkých poslucháčov podcastov či divákov dokumentov o skutočných zločinoch.

Prečo? Vedci ponúkajú viacero vysvetlení:

  1. Empatia a zrkadlenie obetí. Väčšina obetí sériových vrahov sú ženy. Preto sa s nimi dokážeme ľahšie stotožniť.
  2. Katarzia a kontrola strachu. Sledujeme niečo, čo je desivé, ale bezpečne z diaľky – pomáha nám to spracovať vlastné obavy a hnev.
  3. Vzdelanie a prevencia. True crime môže slúžiť ako nepriame učenie – ako sa vyhnúť nebezpečným situáciám, rozpoznať manipulátora či násilníka.

V istom zmysle ide o psychologickú sebaobranu – pochopiť zlo znamená získať nad ním moc.

Muž za mrežami = pocit kontroly

Napriek tomu, že ide o zločincov, ženy pri nich cítia kontrolu. Ak je muž vo väzení, nepredstavuje priame ohrozenie. Je na konkrétnom mieste, kam môžete poslať list, darček či fotografiu. Vzťah má jasné hranice – rozhodujete, kedy s ním komunikujete, a nič vám „nehrozí“.

Niektoré ženy s traumou z minulosti – napríklad po fyzickom či sexuálnom zneužívaní – môžu v tomto type vzťahu nájsť paradoxný pocit bezpečia. Nad situáciou majú konečne kontrolu, ktorú kedysi stratili. A čo viac, muž za mrežami im nemôže byť neverný ani sa „túlať po nociach“.

Túžba po pozornosti a sláve

Krutí zločinci priťahujú obrovskú pozornosť médií – a to láka aj niektoré ženy. Vzťah s „notoricky známym mužom“ prináša publicitu, rozhovory, možno aj knihu či dokument. V očiach spoločnosti sa z anonymnej ženy stáva niekto výnimočný.

Psychológovia tvrdia, že v týchto prípadoch ide často o nízke sebavedomie – a takýto „vzťah so slávnym zlým chlapcom“ prináša aspoň ilúziu významu.

Chceme napraviť zlo, ktoré svet zatratil

Mnohé ženy veria, že dokážu zmeniť aj monštrum. Že pod maskou vraha sa skrýva ubolený človek, ktorého spoločnosť nepochopila. Vnímajú ho ako zlomeného chlapca, ktorý potrebuje lásku a prijatie.

Odborníci upozorňujú, že ide o psychologický mechanizmus: snahu napraviť zlo, dať mu ľudskú tvár a tým získať pocit zmyslu. Vzťah sa tak stáva formou „záchranárskej misie“.

Ilúzia dokonalého partnera

Za mrežami sa môže javiť ako ideálny muž – stále na jednom mieste, nemá priestor na nevery, vždy odpovedá na listy a píše, ako mu chýbate. V skutočnosti ide o vzťah bez reálnych konfliktov, povinností či každodennej rutiny.

Pre niektoré ženy je to forma úniku od reality, pre iné len iný spôsob prežívania romantiky – vzdialenej, no intenzívnej. Môže to byť aj náhrada za idolizáciu filmových postáv: v skutočnom živote by ich desili, no na obrazovke či v listoch ich priťahujú.

Keď zlo vyzerá ako hrdina

Filmový priemysel často zahaľuje tieto temné postavy do atraktívneho kabátu. Mnohé filmy a seriály ukazujú vrahov ako charizmatických, inteligentných mužov – krásnych, sebavedomých, so smutnou minulosťou. A keď ich hrajú populárni herci, je ľahké zabudnúť na hrôzy, ktoré spáchali.

Napriek tomu by sme nemali zabúdať, že za každým „zlým chlapcom“ z príbehov stoja skutočné obete. Reálne ženy, ktoré prišli o život, o dôstojnosť, o rodiny.

Fascinácia temnotou je prirodzená, no ak sa v nej stratíme, môže sa stať, že začneme obdivovať to, čo by nás malo desiť.

Záver

Zlo nás fascinuje, pretože je odrazom toho, čo sa snažíme v sebe potlačiť – túžby po moci, kontrole, vášnivej láske bez hraníc.
Nie je hanbou cítiť zvedavosť, ale treba si uvedomiť, že hranica medzi empatiou a idealizáciou zla je veľmi tenká.

Možno nás neláka samotné monštrum, ale ilúzia, že ho dokážeme skrotiť. A práve v tom sa skrýva naša ľudská slabosť – aj sila.

Odporúčané

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk