Bozk považujeme za prejav lásky, intimity či partnerskej blízkosti. Je tak prirodzený, že málokedy rozmýšľame nad tým, odkiaľ sa vlastne vzal. Moderná veda však naznačuje, že bozk nie je ľudský vynález – jeho korene môžu siahať hlbšie do evolučnej minulosti, hoci presný časový okamih jeho vzniku nepoznáme.
Čo dnes veda skutočne vie o pôvode bozkávania?
Bozkávanie existuje aj u iných primátov
Z pozorovaní živých primátov vyplýva, že kontakty úst nie sú výlučne ľudským správaním.
- Bonobovia a šimpanzy sa dotýkajú úst počas zmierenia, vytvárania väzieb či prejavov náklonnosti.
- Takéto správanie niekedy pripomína ľudský bozk, no má aj sociálnu funkciu – pomáha udržiavať stabilitu skupiny.
Tieto pozorovania umožňujú predpokladať, že istá forma „bozkávania“ mohla existovať už u spoločného predka ľudoopov. Nie je však možné presne určiť, kedy sa takéto správanie objavilo. Evolučná biológia pracuje s odhadmi, nie s priamymi dôkazmi.
Bozkávanie pravdepodobne nevzniklo až u človeka
Keďže podobné prejavy vidíme u viacerých druhov primátov, vedci predpokladajú, že bozkávanie alebo jeho „náznaky“ mohli sprevádzať vývoj hominidov dlhšie, než sme si donedávna mysleli.
Neznamená to však, že už pred miliónmi rokov existoval bozk v dnešnom romantickom zmysle slova. Išlo skôr o kontakt s funkciami, ktoré dodnes poznáme – upokojenie, zmierenie či budovanie vzťahov.
Zvieratá sa „bozkávajú“, no nie vždy v ľudskom význame
Popri primátoch vykazujú kontaktné správanie aj iné druhy, ale nemožno ho označiť za bozk v pravom slova zmysle:
- vlky a prérijné psy používajú jemné dotyky ňufákov pri sociálnej komunikácii,
- niektoré zvieratá si navzájom olizujú tvár ako prejav priateľstva či podriadenosti.
Výraz „bozk“ je tu skôr obrazný – ide o formy kontaktu, ktoré plnia podobnú funkciu ako ľudské bozky, no nemusia vyzerať rovnako.
Bozkávanie môže prenášať baktérie – a to sa ukazuje aj v evolúcii
Moderní ľudia a neandertálci zdieľali niektoré druhy ústnych baktérií. Toto zistenie môže naznačovať blízky kontakt, napríklad spoločné jedlo alebo fyzickú blízkosť.
Dôkaz o bozkávaní to však nie je.
Je to iba jedna z možností, ako sa baktérie mohli prenášať.
Prečo sa ľudia bozkávajú dnes? Veda má niekoľko vysvetlení
Hoci pôvod bozku nie je presne známy, jeho funkcie u moderných ľudí sú pomerne dobre zdokumentované.
1. Biologická „chemická komunikácia“
Sliny obsahujú hormóny a molekuly, ktoré môžu ovplyvniť to, ako partnera vnímame. Pri bozku môžeme podvedome zisťovať imunitnú a hormonálnu kompatibilitu.
2. Posilňovanie vzťahov
Bozk uvoľňuje oxytocín – hormón, ktorý podporuje pocit dôvery a blízkosti. To vysvetľuje, prečo sú bozky často symbolom pevného vzťahu.
3. Evolučný pôvod v starostlivosti o mláďatá alebo o srsť
Niektoré teórie hovoria, že bozk mohol vzniknúť ako jemnejšia podoba starostlivosti o potomkov či ako sociálne čistenie vo zvieracích skupinách.
4. Psychologická odmena
Pri bozku sa uvoľňuje dopamín, ktorý vyvoláva príjemné pocity, a preto sa k bozkávaniu prirodzene vraciame.
Čo z toho vyplýva?
Aj keď presné korene bozkávania zostávajú nejasné, výskumy ukazujú, že:
- bozkávanie má biologické aj evolučné súvislosti
- nie je výlučne ľudské
- pravdepodobne sprevádzalo vývoj našich predkov vo forme kontaktného správania podobného bozkávaniu
- plní dôležité sociálne a emocionálne funkcie aj dnes
Bozk teda nie je len romantický symbol – je to súčasť širokej škály sociálnych prejavov, ktoré nás prepájajú s našou evolučnou minulosťou aj s ostatnými živočíchmi.
