Novoročné predsavzatia patria medzi rozšírené spoločenské zvyky. Mnoho ľudí si na začiatku roka stanoví ciele súvisiace so zdravím, pohybom, stravovaním alebo osobným rozvojom. Dáta však dlhodobo ukazujú, že veľká časť týchto predsavzatí sa nepodarí dodržať ani niekoľko týždňov.
VIDEO: Zistite, prečo väčšina novoročných predsavzatí nevydrží ani pár dní. Prezradíme, čo stojí za rýchlym opustením odhodlania a návratom k starým zvykom.
Podľa psychologických výskumov za tým nestojí slabá vôľa, ale spôsob, akým si ciele nastavujeme.
Predsavzatia samy o sebe nie sú problém
Stanovenie cieľov je prirodzený a užitočný mechanizmus. Výskumy potvrdzujú, že jasne formulované ciele môžu zvyšovať motiváciu a podporovať zmenu správania. Problém nastáva vtedy, keď sú ciele:
- príliš ambiciózne
- časovo nerealistické
- alebo keď sa ich snažíme dosiahnuť príliš veľa naraz
Ľudský mozog má obmedzenú kapacitu na sebareguláciu. Ak sa pokúsime zmeniť viacero návykov súčasne, výrazne tým znižujeme šancu na dlhodobý úspech.
Prečo veľké zmeny zlyhávajú častejšie než malé
Výskum v oblasti behaviorálnej psychológie a neurovedy ukazuje, že návyky vznikajú postupne. Zmena správania si vyžaduje opakovanie, čas a stabilné podmienky. Náhle a radikálne zmeny preto často vedú k vyčerpaniu motivácie.
Naopak, malé a konkrétne kroky majú vyššiu mieru udržateľnosti. Ak sa nový návyk dá jednoducho zaradiť do bežného dňa, mozog ho prijíma prirodzenejšie a s menším odporom.
Ako vyzerajú realistické a funkčné predsavzatia
Psychológovia odporúčajú, aby ciele spĺňali niekoľko základných kritérií:
- sú konkrétne (viem presne, čo mám urobiť
- sú merateľné (viem zistiť, či sa mi darí),
- sú časovo zvládnuteľné
- zapadajú do reálneho životného štýlu
Napríklad snaha o viac pohybu nemusí znamenať intenzívny tréning každý deň. Úplne postačuje pravidelná chôdza, krátke cvičenie alebo iná pohybová aktivita, ktorá je dlhodobo udržateľná.
Podobne aj zmeny v stravovaní fungujú lepšie vtedy, keď sú postupné a flexibilné, nie založené na úplných zákazoch.
Spánok ako jeden z najefektívnejších cieľov
Dostatok spánku patrí medzi najlepšie preskúmané faktory ovplyvňujúce fyzické aj psychické zdravie. Výskumy potvrdzujú, že aj mierne predĺženie spánku môže viesť k lepšej koncentrácii, nižšiemu stresu a lepšej regulácii emócií.
Zároveň ide o cieľ, ktorý nevyžaduje finančné investície ani zásadné zásahy do životného štýlu, čo z neho robí jedno z najrealistickejších predsavzatí.
Prečo extrémne predsavzatia nefungujú
Úplné zákazy, radikálne životné premeny alebo ciele, ktoré sú v rozpore s osobnými preferenciami, majú nízku mieru úspešnosti. Dôvodom je tzv. psychologický odpor – prirodzená reakcia na obmedzenie slobody.
Dlhodobá zmena správania funguje lepšie vtedy, keď je postavená na dobrovoľnosti, zmysle a pozitívnej motivácii, nie na trestaní sa.
Zmenu nie je potrebné viazať na nový rok
Z vedeckého hľadiska neexistuje žiadny dôkaz, že by začiatok roka bol výnimočný pre tvorbu návykov. Efekt „nového začiatku“ síce môže krátkodobo zvýšiť motiváciu, ale samotná zmena je možná kedykoľvek počas roka.
Rozhodujúcim faktorom nie je dátum, ale pripravenosť na zmenu a realistické nastavenie cieľov.
Čo zvyšuje šancu, že predsavzatia vydržia
Výskumy ukazujú, že úspešnejší sú ľudia, ktorí:
- volia menšie a konkrétne ciele
- sledujú pokrok
- odpúšťajú si občasné zlyhania
- a nevnímajú zmenu ako test dokonalosti
Dlhodobé zlepšovanie je proces, nie jednorazové rozhodnutie.
Záver
Novoročné predsavzatia môžu byť užitočné, ak sú postavené na realite ľudského správania. Nejde o silu vôle, ale o spôsob, akým si ciele nastavíme. Najväčšiu šancu na úspech majú tie zmeny, ktoré sú malé, zmysluplné a udržateľné.
A ak sa niečo nepodarí, neznamená to zlyhanie. Znamená to len, že proces zmeny pokračuje ďalej.
