Prečo vás vývar v zime nezahreje tak ako hustá polievka? Vysvetlenie spočíva v chemických procesoch pri varení

teplá polievka
teplá polievka Foto: depositphotos.com

Je prirodzené, že v zimných mesiacoch vyhľadávame sýtejšie jedlá, ktoré nás dokážu zahriať a dodajú telu energiu. Rozdiel medzi vývarom a hustou polievkou však nie je len pocitový. Vysvetlenie má pevný základ vo fyziológii a potravinárskej chémii.

Ľahké polievky ochladia, husté zasýtia a zahrejú dlhšie

Vývar je tvorený najmä vodou, malým množstvom tuku a rozpustenými látkami z mäsa a zeleniny. Vďaka nízkemu obsahu sušiny prejde žalúdkom pomerne rýchlo a teplo, ktoré dodá telu, sa rýchlo rozptýli.

Husté polievky sú však úplne iná kategória. Obsahujú škrob, vlákninu a často aj malé množstvo tuku, ktoré spomaľujú ich prechod tráviacim traktom a zároveň lepšie zadržujú teplo. Preto nás zahrievajú dlhšie a poskytujú trvalejší pocit sýtosti.

Skutočný dôvod: želatinizácia škrobu

Kľúčom k tomu, prečo husté polievky pôsobia hrejivejšie, je proces nazývaný želatinizácia škrobu. Ide o dobre popísaný a experimentálne overený jav.

Ako to funguje?

  1. Pri teplotách okolo 60–75 °C začnú škrobové zrná (zo zemiakov, strukovín, ryže či múky) absorbovať vodu.
  2. Zväčšia sa a ich štruktúra sa naruší.
  3. Uvoľnia amylózu a amylopektín, dve hlavné zložky škrobu.
  4. Tieto látky vytvoria v polievke jemnú gelovitú štruktúru, ktorá:
    • zvyšuje hustotu
    • spomaľuje ochladzovanie
    • predlžuje pocit tepla v tele
    • zlepšuje sýtiacu schopnosť jedla

Vývar tento proces neobsahuje, pretože neobsahuje dostatok škrobu.

Prečo hustá polievka zhustne po vychladnutí?

Tento jav má tiež vedecké vysvetlenie – ide o retrogradáciu škrobu.

Po ochladení sa molekuly amylózy začnú opäť usporadúvať do pevnejších štruktúr, čo spôsobí tuhnutie pokrmu. Tým sa zvyšuje obsah tzv. rezistentného škrobu, ktorý telo trávi pomalšie a správa sa podobne ako vláknina.

Opätovné ohriatie polievky ju síce čiastočne zredne, no chuť býva výraznejšia a glykemický index často mierne klesne.

Aké zahusťovadlo zvoliť? Rozdiely sú vedecky doložené

Rôzne druhy škrobu sa správajú odlišne:

  • Pšeničná múka vytvára matnejšiu, nepriehľadnú konzistenciu.
  • Kukuričný škrob spôsobuje číru, gélovú štruktúru.
  • Zemiakový škrob dodáva pocit jemnosti a mäkkosti.
  • Rozmixovaná zelenina zvyšuje hustotu prirodzene, vďaka vláknine.

Tieto rozdiely vyplývajú zo špecifických pomerov amylózy a amylopektínu v jednotlivých druhoch škrobu – čo je presne opísané v potravinárskej literatúre.

Úloha tuku: spomaľuje chladnutie a zlepšuje chuť

Tuk plní v hustých polievkach viacero funkcií, ktoré sú vedecky dobre preskúmané:

  • vytvára na povrchu tenký film, ktorý spomaľuje stratu tepla
  • zvyšuje sýtosť, pretože tuky sa trávia pomalšie
  • prenášajú arómy, vďaka čomu je chuť polievky intenzívnejšia
  • zlepšujú textúru

Preto aj malé množstvo smotany, masla či oleja dokáže zmeniť jednoduchú polievku na jedlo, ktoré v zime skutočne zahreje.

Prečo vývar nezahreje rovnako?

Vývar má:

  • nízky obsah škrobu
  • vysoký podiel vody
  • rýchly prechod žalúdkom
  • rýchlu stratu tepla

Je výborný pre hydratáciu, rekonvalescenciu či ľahký obed, ale nemá fyzikálne vlastnosti potrebné na dlhodobé udržanie tepla v tele.

Husté polievky nás v zime zahrejú viac nie preto, že sú „ťažké“, ale preto, že chemické a fyzikálne procesy v nich skutočne menia spôsob, akým držia teplo a ako sa správajú v tráviacom trakte. Vývar je ľahký a rýchlo prechádza organizmom, zatiaľ čo husté polievky so škrobom a trochou tuku poskytujú dlhší a intenzívnejší pocit tepla.

Odporúčané

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk