Vianoce sa často tvária ako výkladná skriňa dokonalých vzťahov, harmonických rodín a nekonečných úsmevov. Ak do tohto obrazu tento rok nezapadáte, nie ste v tom sami. Práve preto rozchod pred sviatkami bolí intenzívnejšie než inokedy. Neznamená to však, že vás musí zlomiť. Aj Vianoce bez partnera sa dajú prežiť – po svojom, pomaly a bez tlaku na falošnú pohodu.
Prvé sviatky po rozchode bývajú emočne rozhádzané. Jeden deň máte chuť piecť vianočné koláče, druhý by ste najradšej celé obdobie prespali alebo preskočili. A oboje je úplne v poriadku. Advent ani Vianoce nemusia byť dokonalé, aby ste ich zvládli. Nemáte povinnosť napĺňať očakávania okolia ani dokazovať vlastnú silu. Stačí, ak si dovolíte byť v tom, čo práve prežívate.
Možno máte pocit, že by ste mali byť silní, optimistickí a „nejako to dať“. Lenže vnútorný pokoj nevzniká z pretvárky. Rodí sa z prijatia reality. Tento rok sú sviatky iné. Nie horšie – len iné. A práve táto zmena môže byť nenápadným začiatkom novej životnej kapitoly, aj keď to teraz ešte necítite.
Smútok nie je slabosť, ale prirodzená reakcia
Rozchod je strata. A stratu nemožno vymazať tým, že si poviete, že by ste mali byť v pohode. Ak cítite smútok, únavu alebo prázdno, doprajte si to. Plač, ticho aj nechuť k sviatočným zvykom sú legitímne reakcie. Vianoce nie sú súťaž o najkrajší stromček, najbohatšie prestretý stôl ani o najviac veselých fotografií. Sú to dni, ktoré prirodzene vyzývajú k spomaleniu – a niekedy aj k tichu.
Smútok počas sviatkov nie je znakom zlyhania. Je to dôkaz, že vám na vzťahu záležalo, čo je samo o sebe zdravé a ľudské. Potlačené emócie majú tendenciu vracať sa neskôr, často ešte silnejšie. Ak im dáte priestor teraz, dávate šancu sebe aj svojej budúcnosti, aby bola ľahšia.
Nemusíte dodržiavať tradície, ktoré vás zraňujú
Možno máte pocit, že by ste mali pokračovať v rovnakých zvykoch ako po minulé roky – rovnaké koláče, rovnaký stromček, rovnaký program. Ak vám však niektoré tradície tento rok prinášajú viac bolesti než radosti, pokojne ich vynechajte. Nie je to zrada Vianoc.
Skúste si namiesto toho vytvoriť nové, jednoduchšie rituály. Večernú prechádzku po vyzdobených uliciach, šálku horúceho čaju, knihu, ktorú ste dlho odkladali, alebo film, na ktorý nikdy nebol čas. Advent môže byť tichý, nenápadný a predsa zmysluplný. Nemusí vyzerať ako z katalógu, aby mal hodnotu.
Byť sám neznamená byť opustený
Samota a osamelosť nie sú to isté. Ak cítite, že by vám pomohla spoločnosť, ozvite sa ľuďom okolo seba. Často len čakajú na signál a netušia, že by ste ocenili pozvanie na kávu, krátku návštevu alebo obyčajný rozhovor. Zároveň je však úplne v poriadku, ak chcete časť adventu prežiť len sami so sebou.
Dobrovoľná samota môže byť liečivá. Dáva priestor upratať si myšlienky, spomaliť a znovu sa nadýchnuť. Neberte ju ako trest, ale ako pauzu – chvíľu, v ktorej sa nemusíte nikomu prispôsobovať.
Možno tento rok nebudú sviatky veselé. Ale môžu byť pokojné. A niekedy je pokoj viac než radosť na povel. Nemusíte nič doháňať, nič prekrývať ani si nič dokazovať. Stačí byť tam, kde práve ste – so svojimi emóciami, vlastným tempom a vlastným príbehom.
Prvé Vianoce o samote nie sú koniec. Sú prechodom. A hoci teraz bolia, raz sa na ne možno pozriete ako na obdobie, keď ste sa znovu učili byť sami so sebou. A to je schopnosť, ktorá má hodnotu na celý život.
