Rakovina hrubého čreva patrí nielen na Slovensku, ale aj v celom vyspelom svete medzi najrozšírenejšie onkologické ochorenia. Odborníci upozorňujú, že ide o diagnózu, ktorá vzniká často pomaly a nenápadne, no ak sa zachytí včas, šanca na úspešnú liečbu je veľmi vysoká. Preto sa stále viac zdôrazňuje prevencia, zdravý životný štýl a pravidelné vyšetrenia.
Kto je najviac ohrozený?
Najvýznamnejším rizikovým faktorom je vek. Väčšina prípadov rakoviny hrubého čreva sa diagnostikuje u ľudí nad 50 rokov. Choroba sa však môže objaviť aj skôr, najmä ak má človek genetické predispozície alebo výskyt rakoviny hrubého čreva v rodine.
Odborníci sa zhodujú, že veľkú úlohu zohráva aj spôsob života. K faktorom, ktoré riziko zvyšujú, patria najmä:
- strava bohatá na červené a spracované mäso
- nedostatok vlákniny
- nadváha a obezita
- sedavý spôsob života
- fajčenie
- pravidelná alebo nadmerná konzumácia alkoholu
Toto všetko môže v dlhodobom horizonte podporovať vznik polypov a následných zmien v sliznici hrubého čreva.
Ako rakovina vzniká a prečo je často tichá?
Vo veľkej časti prípadov sa rakovina hrubého čreva vyvíja z malých nezhubných útvarov — polypov. Tie sa môžu v čreve tvoriť roky bez toho, aby spôsobovali akékoľvek ťažkosti. Problém je, že niektoré typy polypov sa časom dokážu zmeniť na zhubný nádor.
Práve preto môže byť ochorenie dlho bez príznakov. Keď sa následne objavia prvé ťažkosti, nádor už neraz býva v pokročilejšom štádiu.
Varovné príznaky, ktoré netreba podceňovať
Hoci v začiatkoch ochorenie často nebolí, existuje viacero signálov, ktoré môžu upozorniť na problém. Medzi najčastejšie patria:
- krv v stolici alebo tmavá, takmer čierna stolica
- dlhodobé zmeny v charaktere vyprázdňovania (hnačky, zápcha)
- neobvykle úzka stolica
- bolesti či kŕče v bruchu
- nadúvanie a pocit neúplného vyprázdnenia
- chronická únava a bledosť (následok anémie)
- nevysvetliteľný úbytok hmotnosti
- občasné zvracanie alebo nevoľnosti
Tieto príznaky sa môžu vyskytovať aj pri menej závažných ochoreniach, no ak pretrvávajú, určite si zaslúžia pozornosť lekára. Včasný zásah môže zásadne ovplyvniť prognózu.
Čo skutočne funguje ako prevencia?
1. Pravidelný pohyb
Dlhoročné výskumy ukazujú, že fyzická aktivita môže významne znížiť riziko vzniku tohto typu rakoviny. Nemusí ísť o vrcholový šport — stačí pravidelná svižná chôdza, plávanie, bicyklovanie či akýkoľvek iný pohyb, ktorý zaťažuje telo prirodzeným spôsobom.
2. Vyvážená strava s dostatkom vlákniny
Odborníci odporúčajú približne 30 gramov vlákniny denne. Nájdete ju v:
- zelenine
- ovocí
- celozrnných potravinách
- strukovinách
Zároveň sa odporúča obmedziť červené a spracované mäso, údeniny, veľmi mastné a priemyselne upravené jedlá.
3. Obmedzenie alkoholu a nefajčenie
Alkohol aj cigarety patria medzi dobre zdokumentované rizikové faktory. Úplné nefajčenie a čo najnižšia spotreba alkoholu významne prispievajú k celkovému zníženiu rizika.
4. Preventívne vyšetrenia
Najdôležitejším krokom je pravidelný skríning, najmä po 50. roku života. Kolonoskopia, hoci nie najpríjemnejšia, je momentálne najpresnejšia metóda na odhalenie polypov či skorých štádií nádoru.
Okrem nej existujú aj jednoduchšie testy na prítomnosť okultného (skrytého) krvácania, ktoré môžu byť prvým náznakom problému.
Prečo na prevencii záleží viac než si myslíme?
Včasne odhalené ochorenie je často úplne liečiteľné. Mnohé nádory zachytené v skorom štádiu majú veľmi dobrú prognózu a pacienti po úspešnej liečbe žijú plnohodnotný život.
Na druhej strane, ignorovanie príznakov alebo odkladanie preventívnych vyšetrení môže spôsobiť, že choroba sa rozvinie v oveľa závažnejšej forme.
