Vo vzdialenom súhvezdí Chamäleón sa nachádza mimoriadne zaujímavý objekt, ktorý v posledných mesiacoch upútal pozornosť astronómov na celom svete. Nesie označenie Cha 1107-7626 a patrí medzi takzvané objekty s planetárnou hmotnosťou – telesá s hmotnosťou podobnou planétam, no bez hviezdy, okolo ktorej by obiehali. Najnovšie pozorovania však ukazujú, že tento osamelý „tulák“ prechádza intenzívnym rastom, aký dosiaľ nebol u podobného objektu zaznamenaný.
Objekt bez hviezdy, no s akrečným diskom
Cha 1107-7626 sa nachádza približne 500 svetelných rokov od Zeme v oblasti, kde vznikajú nové hviezdy. Napriek tomu, že nejde o hviezdu, okolo objektu existuje akrečný disk – rotujúci oblak plynu a prachu, ktorý sa postupne zosúva smerom dovnútra.
Najlepšie merania ukazujú, že hmotnosť objektu je približne 8-násobok hmotnosti Jupitera, čo znamená, že spadá pod hranicu pre hnedých trpaslíkov. Tým sa radí medzi planetárne-masívne objekty, ktoré však nie sú súčasťou žiadnej stabilnej sústavy.
Vedecky potvrdené: objekt zažil výrazný akrečný „výbuch“
Medzinárodný tím astronómov nedávno zachytil jav, ktorý ich prekvapil. Cha 1107-7626 prešiel prudkým nárastom akréčnej aktivity, čo znamená, že disk začal dodávať veľké množstvo materiálu oveľa rýchlejšie než predtým.
Pozorovania pomocou Very Large Telescope (VLT) v Čile odhalili náhle zosilnenie svetla, ktoré vzniká v dôsledku toho, že dopadajúci plyn sa pri páde na povrch extrémne zahreje. Tento signál odborníci presne poznajú zo štúdia mladých hviezd – no u objektu s planetárnou hmotnosťou ide o historicky prvý takýto jasne zdokumentovaný prípad.
Na základe nameraných svetelných zmien vedci vypočítali, že rýchlosť prijímania hmoty dosiahla hodnotu približne 6 miliárd ton za sekundu. Údaj nevznikol odhadom, ale vychádza zo štandardných výpočtov akrečného žiarenia, aké sa používajú aj pri štúdiu formujúcich sa hviezd.
Prečo je tento objav dôležitý?
Cha 1107-7626 ukazuje, že aj objekty s hmotnosťou planéty môžu prechádzať fázami prudkého akrečného rastu – javom, ktorý sme doteraz spájali hlavne s mladými hviezdami a hnedými trpaslíkmi. Objav naznačuje, že:
- procesy vzniku planetárne-masívnych objektov môžu byť pestrejšie, než sa predpokladalo
- hranica medzi „malou hviezdou“, „hnedým trpaslíkom“ a „masívnou planétou“ je menej jednoznačná
- objekty bez hviezdy môžu mať vlastné, dočasné akrečné disky, z ktorých čerpajú hmotu úplne autonómne
Neznamená to, že Cha 1107-7626 sa mení na hviezdu – jeho hmotnosť je na to príliš nízka. Ukazuje však, že aj veľmi malé objekty môžu prechádzať turbulentnými fázami vývoja, ktoré sme doteraz pozorovali iba pri väčších telesách.
Čo zatiaľ nevieme?
Aj keď sú samotné pozorovania spoľahlivé, zostáva niekoľko otvorených otázok:
- Ako dlho bude akrečný výbuch pokračovať? Objav je čerstvý a jeho dĺžka sa ešte nedá odhadnúť.
- Ako vznikol akrečný disk? Môže ísť o pozostatok pôvodnej oblasti formovania, no jeho presný pôvod je stále predmetom výskumu.
- Prečo je objekt osamelý? Nie je známe, či bol vyhodený z pôvodnej sústavy, alebo sa od začiatku formoval samostatne.
Fascinujúci, no úplne reálny vesmírny proces
Objekt Cha 1107-7626 nie je sci-fi. Je to skutočný príklad toho, že vesmír stále obsahuje javy, ktoré sa nepodobajú na nič, čo poznáme z nášho Slnečného systému. A práve jeho „výbuch rastu“ je jednou z najzaujímavejších astro-udalostí posledného obdobia – nielen preto, že je extrémny, ale najmä preto, že ide o prvý jasne zachytený prípad rastu objektu s planetárnou hmotnosťou v reálnom čase.
