Myšlienky o konci sveta fascinujú ľudí od nepamäti. Zatiaľ čo niektoré proroctvá vznikali z náboženských predstáv či mýtov, v 20. storočí sa o podobnú predpoveď pokúsil aj vážený vedec – rakúsky matematik a fyzik Heinz von Foerster. V roku 1960 uverejnil v prestížnom časopise Science štúdiu, ktorá vstúpila do dejín pod názvom „Rovnica súdneho dňa“.
Čo vlastne vypočítal von Foerster?
Spolu s kolegami analyzoval vývoj ľudskej populácie od začiatku novoveku. Dáta ukazovali, že populácia nerastie lineárne, ale zrýchľujúcim sa tempom – tzv. hyperbolicky. Keď tento trend matematicky predĺžili do budúcnosti, vznikla zvláštna situácia: model naznačoval, že v roku 2026 nastane „singularita“, teda bod, kedy by počet obyvateľov mal teoreticky rásť k nekonečnu.
Autori svoje zistenia ilustrovali aj konkrétnym dátumom – 13. november 2026. Symbolicky ho zvolili preto, že pripadol na narodeniny samotného von Foerstera. V článku sa dokonca spomína, že ak sa trend nezastaví, ľudstvo sa môže ocitnúť v stave, keď bude „príliš veľa ľudí na príliš malom priestore“.
Prečo sa o tom stále hovorí
Hoci sa môže zdať, že ide o apokalyptickú predpoveď, treba zdôrazniť, že von Foerster ani jeho kolegovia netvrdili, že v novembri 2026 nastane fyzický koniec sveta. Išlo o matematickú extrapoláciu, ktorá mala upozorniť na to, že rýchly rast ľudskej populácie nemôže pokračovať donekonečna.
Zaujímavé je, že jeho výpočty v druhej polovici 20. storočia skutočne pomerne presne kopírovali reálny demografický vývoj. Aj preto sa dodnes o „rovnici súdneho dňa“ diskutuje – nie ako o proroctve, ale ako o príklade, ako môžu čísla upozorniť na limity rastu.
Realita dnes: populácia spomaľuje
Od 60. rokov sa svet výrazne zmenil. V mnohých krajinách začala pôrodnosť prudko klesať, čo spomalilo celkový rast. Podľa OSN bude mať planéta v roku 2026 asi 8,2 miliardy obyvateľov, no tempo pribúdania je už dnes nižšie než v minulosti. Prognózy predpokladajú, že okolo polovice 21. storočia sa populácia stabilizuje a v druhej polovici storočia dokonca začne klesať.
To znamená, že predpovedaná „singularita“ nikdy nenastane – hyperbolický rast sa spomalil vďaka ekonomickému rozvoju, vzdelávaniu, lepšiemu prístupu k zdravotnej starostlivosti a zmenám v životnom štýle.
Čo si z toho vziať?
Foersterova štúdia dnes slúži skôr ako historický dokument a varovanie než ako skutočná predpoveď. Ukazuje, aké nebezpečné môže byť nekontrolované preľudnenie, a zároveň pripomína, že budúcnosť vždy závisí od toho, ako sa ľudstvo prispôsobí meniacim sa podmienkam.
Napriek tomu dátum 13. november 2026 fascinuje mnohých a objavuje sa v médiách či konšpiračných teóriách ako „deň súdu“. V realite však neexistujú žiadne dôkazy, že by mal predstavovať okamih globálnej katastrofy. Skôr ide o memento, že rovnováha medzi ľudskou populáciou a prírodnými zdrojmi je krehká a že udržateľný rozvoj je jedinou cestou, ako sa vyhnúť problémom v budúcnosti.
