Na ďalekom severe Ruska, na polostrovoch Jamal a Gydan, sa objavili obrovské krátery, ktoré vyzerajú, akoby ich vytvoril výbuch pod zemou. Keď boli prvýkrát objavené v roku 2014, vedci stáli pred záhadou – ako mohlo v permafroste vzniknúť niečo také? Dnes už majú jasnejšie vysvetlenie a ich zistenia vrhajú nové svetlo na to, ako sa sibírska krajina mení pod vplyvom otepľovania.
Video: zábery z oblasti Batagajky
Pozrite si stručnú reportáž so zábermi „Brány do podsvetia“ (Batagajka) a okolitou krajinou permafrostu:
Ako vznikli obrovské diery v zemi?
Objavené krátery sú valcovité dutiny s priemerom až 30 metrov a hĺbkou okolo 150 metrov. Steny sú tvorené vrstvami trvalo zamrznutej pôdy – permafrostu, ktorý pokrýva veľkú časť severnej Sibíri.
Vedci z Ruska a Nórska vytvorili fyzikálny model, aby pochopili, čo sa deje pod povrchom. Predstavili si vrchnú vrstvu pôdy ako uzáver tlakovej nádoby a skúmali, aký tlak by bol potrebný na to, aby došlo k jej pretrhnutiu a vyvrhnutiu materiálu do okolia.
Ich výpočty ukázali, že plytké dutiny by k takej explózii nestačili – plyn by z nich unikol ešte predtým, než by vznikol dostatočný tlak. Preto musia mať tieto javy pôvod hlbšie pod zemou, kde sa nahromadzuje metán v uzavretých priestoroch pod permafrostom.
Zlomy umožňujú plynu unikať na povrch
Oblasť Jamalu a Gydanu leží nad rozsiahlymi zásobami zemného plynu. Cez skalné vrstvy prechádzajú zlomy, ktoré vytvárajú prirodzené kanály, cez ktoré môže plyn a teplo stúpať smerom nahor.
V miestach, kde sa tieto zlomy pretínajú s jazerami alebo riekami, je permafrost slabší alebo chýba úplne. Tieto miesta sa stávajú najzraniteľnejšími bodmi. Keď sa v podloží nahromadí dostatok plynu, tlak prelomí vrchnú ľadovú vrstvu a vznikne zvislá diera, ktorá sa neskôr zaplní vodou a mení sa na jazero.
Vďaka tomuto procesu môžu byť na Sibíri stovky menších kráterov, ktoré sú už čiastočne zaplavené a preto ich na satelitných snímkach nie je vidno.
Akú úlohu hrá klimatická zmena
Výskum ukazuje, že klimatická zmena nie je priamou príčinou výbuchov, no hrá v nich nepriamu úlohu. Otepľovanie spôsobuje, že horné vrstvy permafrostu sa roztápajú a oslabujú, čo umožňuje metánu ľahšie sa uvoľniť.
Podľa vedcov je najpravdepodobnejším scenárom ten, že plyn vzniká a hromadí sa hlboko pod zemou, zatiaľ čo klimatické zmeny urýchľujú jeho únik tým, že narúšajú stabilitu ľadovej vrstvy.
Batagajka – najväčšia jazva Sibíri
Jedným z najznámejších miest, kde je možné vidieť dôsledky topenia permafrostu, je kráter Batagajka v Jakutsku na severovýchode Sibíri. Tento obrovský zosuv pôdy vznikol nie výbuchom, ale dlhodobým topením zamrznutej pôdy a eróziou.
Batagajka je dlhá viac než 1 kilometer, hlboká približne 100 metrov a každým rokom sa rozširuje o 20 až 30 metrov. Miestni obyvatelia ju nazývajú „Bránou do podsvetia“, pretože sa doslova prepadá do zeme.
Ako sa kráter zrodil?
Všetko sa začalo v 60. rokoch minulého storočia, keď Sovietsky zväz vyrúbal rozsiahle lesy v okolí pohoria Čerského. Stromy pritom chránili zamrznutú pôdu pred priamym slnečným svetlom. Keď les zmizol, pôda začala absorbovať viac tepla, ľad sa roztápal a zem sa začala prepadávať.
Tento jav sa nazýva termokrasový proces – keď sa ľad topí, uvoľní priestor, ktorý sa prepadne, čím sa odkryjú nové vrstvy ľadu, ktoré sa opäť roztopia. Takto sa celý proces neustále zrýchľuje.
Prečo sú tieto procesy dôležité?
V týchto oblastiach je v permafroste uväznené obrovské množstvo metánu. Keď sa pôda topí, tento plyn sa uvoľňuje do atmosféry, kde pôsobí ako silný skleníkový plyn – jeho vplyv na otepľovanie planéty je asi 25-krát silnejší ako vplyv oxidu uhličitého.
Vedci preto sledujú tieto procesy s obavami. Ak sa topenie permafrostu zrýchli, môže dôjsť k masívnemu uvoľneniu metánu, čo by ešte viac prispelo ku globálnemu otepľovaniu.
Hranica medzi vedou a mýtom
Pre vedcov je Batagajka unikátnym prírodným laboratóriom, kde môžu sledovať dôsledky klimatických zmien v reálnom čase. Pre miestnych Jakutov však zostáva miestom s duchovným významom – pripomienkou, že príroda si pamätá každý zásah človeka a reaguje po svojom.
Záver
Sibírske krátery a prepadliny ako Batagajka ukazujú, že permafrost nie je nemenný. V jeho hĺbke sa odohrávajú procesy, ktoré môžu mať celosvetové dôsledky – nie preto, že by hneď zničili svet, ale preto, že naznačujú, ako citlivo reaguje planéta na zmeny teploty.
To, čo sa dnes deje na Sibíri, je tichým varovaním: Zem sa mení rýchlejšie, než sme čakali.
