Extrémne nízke teploty predstavujú pre človeka záťaž, ktorej sa nevypláca podceňovať. Mrazy môžu viesť k omrzlinám, podchladeniu a u ľudí s chronickými ochoreniami aj k zhoršeniu zdravotného stavu. Každý rok končia stovky pacientov v ambulanciách či nemocniciach práve kvôli následkom zimy. Najcitlivejšie skupiny sú seniori, malé deti a ľudia so srdcovými či pľúcnymi diagnózami.
Mrazy zvyšujú počet pacientov
Keď teploty dlhodobo klesajú pod bod mrazu, zdravotníci zaznamenávajú viac prípadov omrzlín a podchladenia. Údaje z českých zdravotných poisťovní potvrdzujú, že stovky ľudí ročne vyhľadajú pomoc kvôli omrzlinám, pričom desiatky z nich musia byť hospitalizované. Liečba môže byť zdĺhavá a finančne náročná.
Kto je v mrazoch najviac ohrozený
Hoci zdravý človek krátkodobé ochladenie zvládne, pre niektoré skupiny je aj mierny mráz zaťažením. Lekári upozorňujú najmä na:
- seniorov – majú častejšie zhoršenú termoreguláciu a slabší krvný obeh,
- deti – rýchlejšie strácajú telesné teplo,
- ľudí so srdcovými chorobami – chlad zužuje cievy a zvyšuje krvný tlak,
- pacientov s ochoreniami pľúc – studený vzduch môže vyvolať kašeľ a dýchavičnosť.
Problémom sú aj prudké prechody medzi prekúreným prostredím a silným mrazom. Organizmus nestihne reagovať a výsledkom môže byť náhly pokles telesnej teploty alebo zhoršenie chronických ťažkostí.
Ako vznikajú omrzliny a ako ich spoznať
Omrzliny vznikajú vtedy, keď sa tkanivo ochladí natoľko, že v ňom dôjde k zníženému prietoku krvi a poškodeniu buniek. Najčastejšie sú postihnuté časti tela, ktoré sú zle prekrvené alebo nechránené – nos, ušnice, brada, prsty na rukách a nohách.
Najčastejšie príznaky omrzlín:
- sčervenaná alebo bledá koža
- znížená citlivosť, mravčenie alebo pálenie
- stuhnutie kože
- pri pokročilejších omrzlinách vznik pľuzgierov
Pri prvých príznakoch je dôležité zmeniť prostredie a postihnuté miesta postupne zahriať.
Prvá pomoc pri omrzlinách – čo je vedecky overené
Zdravotnícke organizácie (Červený kríž, WHO, Americká spoločnosť pre popáleniny) odporúčajú nasledovné:
- Presun do tepla – zabráni ďalšiemu ochladzovaniu.
- Odstrániť mokré oblečenie – vlhkosť výrazne zhoršuje stav.
- Postihnuté oblasti zahriať vo vode s teplotou 37–39 °C. Pri vyššej teplote môže dôjsť k poškodeniu kože.
- Miesto netrieť, nemasírovať a nezohrievať horúcim vzduchom či pri ohni – to môže spôsobiť ďalšie poškodenie tkaniva.
- Vyhľadať lekára do 24–48 hodín, najmä pri pľuzgieroch alebo ak omrzlina postihuje prsty.
Tí, ktorí majú podozrenie na celkové podchladenie (zimnica, spomalené reakcie, tras, únava), potrebujú lekára okamžite.
Chlad a jeho preukázané účinky na telo
Chlad môže byť aj prospešný, ale iba vtedy, keď je expozícia krátkodobá a kontrolovaná – napríklad pri otužovaní. Odborné zdroje potvrdzujú, že:
- krátke vystavenie chladu aktivuje hnedý tuk, ktorý pomáha regulovať telesnú teplotu
- môže dôjsť k dočasnému zlepšeniu imunity vďaka mobilizácii obranných mechanizmov
- chlad môže zlepšiť náladu vďaka zvýšeniu endorfínov
- mierne chladné prostredie môže pomôcť so zaspávaním, pretože telo prirodzene znižuje teplotu pred spánkom
Tieto účinky však neznamenajú, že dlhý pobyt v mrazoch je zdravý – ten naopak predstavuje riziko.
Ako sa bezpečne správať v silných mrazoch
- oblečenie vrstviť, pričom najdôležitejšia je ochrana končatín, hlavy a krku
- vyhýbať sa dlhému pobytu vonku pri teplotách pod -10 °C
- obmedziť námahu, ktorá môže zvyšovať riziko srdcových komplikácií
- dbať na suché oblečenie a nepodceňovať vietor, ktorý znižuje pocitovú teplotu
- kontrolovať stav detí a seniorov, ktorí môžu príznaky omrzlín vnímať menej výrazne
