Silní predátori na krehkom ľade. Ľadové medvede a ich večný boj o prežitie

Bratislavaden.sk - Magazín pre vás

Arktída je svet, kde vládne tma, vietor a ľad. Napriek tomu tu žije zviera, ktoré dokáže v týchto extrémnych podmienkach nielen prežiť, ale byť aj dominantným predátorom. Ľadový medveď je prototypom živočícha, ktorý sa dokonale prispôsobil prostrediu, kde by človek bez ochrany vydržal len krátky čas. Ako to dokáže? A prečo je jeho budúcnosť napriek úžasným schopnostiam neistá?

Pozrite si ukážku stretnutia s ľadovým medveďom

Video zachytáva jeden z mnohých momentov, aké môžu nastať pri pohybe v arktickej divočine:

Zima ako obdobie hojnosti

Kým iné druhy medveďov počas zimy upadajú do spánku, ľadové medvede vtedy zažívajú najaktívnejšie obdobie roka. Ľad, ktorý sa v zime vytvára na hladine, je pre ne nevyhnutný – poskytuje im priestor, z ktorého dokážu loviť svoju hlavnú korisť.

Tieto medvede obývajú rozsiahle arktické oblasti severnej pologule a na rozdiel od svojich príbuzných sa nespoliehajú na vegetáciu či rôznorodú potravu.

Tulene sú základ ich stravy – a ľad je základ ich lovu

Hoci sú ľadové medvede výbornými plavcami, najúspešnejší lov dosahujú iba vtedy, keď môžu stáť na pevnom ľade. Najčastejšie lovia tuleňa krúžkovaného a tuleňa fúzatého.

Ich typickou lovnou technikou je dlhé vyčkávanie pri dýchacích otvoroch v ľade. Tuleň sa musí pravidelne vynoriť, aby sa nadýchol, a práve tento okamih využíva medveď s takmer dokonalou presnosťou.

Schopní preplávať desiatky až stovky kilometrov

Ľadové medvede dokážu preplávať neuveriteľné vzdialenosti. Zaznamenané boli prípady, keď jedinec preplával viac ako sto kilometrov v kuse, pričom počas dlhších presunov kombinoval plávanie s chôdzou po ľade. Takéto výkony sú pre ne extrémne náročné, no v čase ústupu ľadu sú stále častejšie.

Dlhé obdobia bez potravy

Ľadové medvede sú takmer výluční mäsožravci, preto sa počas leta často ocitnú v situácii, keď nemajú prístup k tulením loviskám. Potrava na pevnine im energeticky nestačí, a preto môžu byť bez kvalitného jedla celé týždne či dokonca mesiace.

Ich telo však dokáže prepnúť do úsporného režimu, v ktorom spotrebúvajú energiu pomalšie. Nie je to zimný spánok, ale biologický mechanizmus, ktorý im umožňuje prežiť náročné obdobia.

Dokonalá izolácia pred chladom

Prežitie v Arktíde umožňuje medveďom kombinácia troch hlavných prispôsobení:

1. Extrémne hrubá vrstva tuku

Pod kožou majú tuk hrubý až desať centimetrov, ktorý funguje ako účinná tepelná izolácia.

2. Hustá dvojitá srsť

Vonkajšie chlpy sú dlhé a duté, vnútorná srsť je hustá a jemná. Spolu takmer úplne blokujú únik tepla.

3. Minimálna tepelná stopa

Vďaka tejto izolácii takmer nevyžarujú teplo do okolia, takže sú len ťažko detegovateľní teplotnými snímačmi. Viditeľný je najmä ich dych.

Prehrievanie – nečakaný problém severného predátora

Hoci žijú v ľadovom prostredí, ich izolácia spôsobuje aj jeden paradox: pri rýchlom pohybe sa veľmi ľahko prehrievajú. Nemajú potné žľazy a ochladzujú sa výhradne dýchaním.

Preto:

nemôžu dlhodobo behať
nedokážu uloviť rýchlu korisť
a preferujú taktiku tichého vyčkávania, ktorá je energeticky najvýhodnejšia

Rozmnožovanie, ktoré riadi náhoda a biológia

Keďže ľadové medvede žijú na obrovských územiach, stretnutie samca a samice je často číra náhoda. Samice majú schopnosť odloženého uhniezdenia oplodneného vajíčka, ktoré sa začne vyvíjať až vtedy, keď majú dostatok tukových zásob.

Na jeseň si vyhrabú brloh a počas zimných mesiacov v ňom porodia jedno až tri mláďatá. Von vychádzajú až na jar, výrazne vychudnuté a pripravené opäť loviť tulene, aby zabezpečili potravu pre seba aj potomstvo.

Historický pokles populácie a nová hrozba

V minulosti boli ľadové medvede miestami nadmerne lovené a ich populácie sa dostali na veľmi nízku úroveň. Neskôr začali platiť ochranné opatrenia, ktoré umožnili obnovu ich počtov v mnohých oblastiach.

Dnes však čelia oveľa zásadnejšiemu problému – ubúdaniu morského ľadu, ktorý sa v Arktíde topí rýchlejšie, než predpokladali staršie klimatické modely.