Čo by si urobil, keby si videl kamaráta s krvavou ranou? Väčšina z nás by zo skrinky vytiahla dezinfekciu alebo aspoň čistý obväz. V divočine však podobnú starostlivosť poskytujú aj šimpanzy – len namiesto obväzov používajú drobný hmyz. A nejde o náhodné správanie. Výskumníci zdokumentovali, že niektoré skupiny šimpanzov cielene chytajú hmyz, rozdrvia ho a nanášajú priamo na otvorené rany.
Najviac šokujúce je to, že šimpanzy to nerobia len sami pre seba. Niekedy ošetria aj iného člena skupiny – dokonca aj jedinca, s ktorým nemajú blízky sociálny vzťah.
Objav z Gabonu, ktorý prekvapil vedcov
Výskumný tím sledoval 45 šimpanzov v Národnom parku Loango v Gabone približne 15 mesiacov. Počas tohto obdobia zaznamenali vedci:
- 22 prípadov, keď si šimpanzy ošetrovali rany aplikáciou hmyzu sami na seba
- 3 prípady, keď jedinec aplikoval hmyz na ranu iného šimpanza
Jedným z najznámejších pozorovaní bola šimpanzia matka Suzee, ktorá niekoľkokrát po sebe naniesla rozdrvený hmyz na otvorenú ranu svojho mláďaťa. Pozorovaný postup pôsobil opakovane, cielene a s jasným zámerom.
Čo presne robia? Pozorované správanie je prekvapivo konzistentné
Výskum potvrdil tieto kroky:
- Šimpanzy používajú hmyz výhradne na otvorené rany – nikdy ho nenanášajú na zdravú kožu.
- Najprv hmyz rozdrvia medzi perami alebo prstami.
- Hmotu následne nanášajú do rany, často opakovane.
- Po aplikácii si zranený jedinec alebo „ošetrujúci“ šimpanz pokojne sadne a vyčkáva.
Vedci zatiaľ nepoznajú presné druhy hmyzu, ktoré zvieratá používajú – šimpanzy ich chytajú príliš rýchlo, aby ich bolo možné jednoznačne identifikovať. Zatiaľ neexistuje ani potvrdenie, či hmyz obsahuje látky so skutočným hojivým účinkom. Hypotéza sa však ponúka: niektoré druhy hmyzu môžu obsahovať antimikrobiálne či protizápalové zložky.
To, čo je dnes dokázané, sú správanie a jeho kontext, nie chemické účinky.
Pomoc aj tým, s ktorými nemajú blízke puto
V jednom z pozorovaných prípadov šimpanzia samica Carol odchytila hmyz a podala ho samcovi Littlegreyovi, ktorý si utrpel poranenie. Ošetrovanie navyše chvíľu trvalo – išlo teda o aktívne rozhodnutie pomôcť. Neskôr sa k nim pridali ďalší dvaja dospelí šimpanzy, ktorí tiež pomáhali.
Ide o jeden z mála zdokumentovaných prípadov, keď si neľudské zvieratá navzájom cielene ošetrujú rany.
Vedci však opatrne dodávajú: pozorovania sú zatiaľ limitované na jednu populáciu a nie je isté, či ide o rozšírené správanie v celej šimpanziej populácii.
Svet zvierat pozná sebamedikáciu. Ale ošetrovanie iných je vzácne
Je známe, že mnohé druhy zvierat používajú prírodné zdroje na liečenie vlastných problémov:
- niektoré vtáky jedia určité rastliny pri infekciách
- medvede si trú byliny proti parazitom
- slony vyhľadávajú špecifické druhy pôdy kvôli minerálom
Šimpanzy sú však prvým živočíšnym druhom (okrem človeka), u ktorého vedci dôveryhodne zdokumentovali aplikáciu liečivého materiálu na ranu iného jedinca.
Možná kultúra: mladí sa učia od starších
Počas pozorovaní výskumníci všimli, že mladšie šimpanzy pozorne sledujú starších, keď manipulujú s hmyzom a ošetrujú si rany. Neskôr začali rovnaké správanie napodobňovať.
To naznačuje, že nejde o vrodený inštinkt, ale o sociálne učenie – základ kultúrneho správania v živočíšnom svete.
Zhrnutie: čo je dnes s istotou dokázané
Pravdivé a potvrdené:
- Šimpanzy v Národnom parku Loango používajú rozdrvený hmyz na ošetrovanie rán.
- Robia to cielene, opakovane a výhradne na zranené miesta.
- Ojedinele aplikujú hmyz aj na rany iných šimpanzov.
- Správanie sa šíri učením v rámci skupiny.
Zatiaľ nepotvrdené a hypotetické:
- Že použitý hmyz má skutočne liečivé alebo antibakteriálne účinky.
- Že toto správanie existuje vo všetkých skupinách šimpanzov.
- Že ide o formu altruizmu úplne porovnateľnú s ľudskou.































