Počas studenej vojny sa Spojené štáty a Sovietsky zväz ocitli v neustálom súboji o technologickú, vojenskú aj psychologickú prevahu. Strach z nepriateľa, jadrového konfliktu a tajných metód manipulácie viedol k vzniku projektov, ktoré by dnes len ťažko prešli základnými etickými pravidlami. Jedným z najkontroverznejších bol tajný program MKUltra, realizovaný americkou spravodajskou službou CIA.
Tajný výskum mysle
Projekt MKUltra odštartoval začiatkom 50. rokov minulého storočia. Jeho hlavným cieľom bolo zistiť, či je možné ovplyvňovať, meniť alebo úplne rozbiť ľudskú osobnosť a následne ju „preprogramovať“. Vtedajšie vedenie CIA sa obávalo, že nepriateľské štáty disponujú technikami na vymývanie mozgov, najmä po skúsenostiach z kórejskej vojny, keď sa niektorí americkí vojaci vrátili psychicky zlomení a verejne hovorili v prospech komunizmu.
Drogy, izolácia a psychický nátlak
V rámci MKUltra sa testovalo široké spektrum metód. Najznámejšie sú experimenty s LSD, ktoré bolo podávané často bez vedomia a súhlasu testovaných osôb. Okrem drog sa využívala hypnóza, senzorická deprivácia, dlhodobá izolácia, opakované výsluchy a elektrošoky. Predpokladalo sa, že extrémne podmienky dokážu rozložiť osobnosť a urobiť človeka poddajnejším.
Na výskume sa podieľali aj externí vedci. Jedným z nich bol neurovedec John C. Lilly, ktorý sa preslávil vývojom izolačných nádrží. Tie mali úplne odstaviť zmyslové vnímanie a umožniť mozgu vstúpiť do hlbokých, často halucinačných stavov vedomia.
Architekt projektu a etické zlyhanie
Hlavnou postavou MKUltra bol chemik Sidney Gottlieb. Navonok pôsobil nenápadne, no v skutočnosti schvaľoval experimenty, ktoré dnes odborníci označujú za hrubé porušenie ľudských práv. Mnohé testy prebiehali bez informovaného súhlasu a ich následky si účastníci niesli po celý život.
Prečo boli obeťami najzraniteľnejší
Testovanými osobami sa často stávali ľudia, ktorí sa nevedeli brániť – pacienti s psychickými poruchami, siroty, väzni či ľudia trpiaci depresiami. Výskumníci verili, že trauma a psychické zlomenie dokáže vytvoriť „medzery“ v mysli, s ktorými možno manipulovať. Neexistujú dôkazy, že by sa podarilo dosiahnuť plnú kontrolu nad osobnosťou, no existujú tisíce zdokumentovaných prípadov zničených životov.
Jedným z najznámejších miest spojených s MKUltra bol Allan Memorial Institute v Kanade. Psychiater Ewen Cameron tam pacientov držal v umelom spánku celé týždne, vystavoval ich extrémnym elektrošokom a opakovane im púšťal rovnaké nahrávky. Mnohí z nich stratili pamäť, osobnosť aj schopnosť viesť normálny život.
Odhalenie a dôsledky
Projekt MKUltra bol oficiálne ukončený v roku 1973. Krátko nato bolo veľké množstvo dokumentov zničených, čo výrazne sťažilo neskoršie vyšetrovanie. Napriek tomu sa v 70. rokoch podarilo získať tisíce záznamov, ktoré potvrdili rozsah experimentov. CIA bola nútená verejne priznať, že na vlastných občanoch vykonávala nehumánne testy.
Symbolom celého škandálu sa stal prípad vedca Frank Olson, ktorému bolo bez jeho vedomia podané LSD. Krátko nato zomrel po páde z okna newyorského hotela. Dodnes nie je jasné, či išlo o samovraždu, alebo o umlčanie nepohodlného svedka.
Dedičstvo projektu MKUltra
MKUltra zostáva jedným z najtemnejších príkladov toho, kam môže viesť strach, rivalita a presvedčenie, že účel ospravedlňuje prostriedky. Hoci sa nikdy nepodarilo vytvoriť úplnú kontrolu nad ľudskou mysľou, projekt zásadne ovplyvnil diskusiu o etike výskumu, ľudských právach a hraniciach vedeckého bádania.
Dnes slúži ako varovanie, že aj v mene národnej bezpečnosti možno prekročiť hranice, z ktorých už niet návratu.
