Zimné mesiace sú pre pokožku jedným z najnáročnejších období roka. Kombinácia nízkych teplôt, vetra, nízkej vlhkosti vonku a suchého, prekúreného vzduchu v interiéroch spôsobuje, že koža stráca vodu rýchlejšie než počas teplejších mesiacov. Výsledkom môže byť napätie, šupinatenie, podráždenie a v niektorých prípadoch aj bolestivé praskliny. Tieto prejavy nie sú len estetické — pri dlhodobom zanedbaní môžu viesť k infekciám alebo zhoršeniu kožných ochorení.
Prečo pokožka v zime vysychá? Vedecky podložené fakty
Koža má vlastnú ochrannú bariéru tvorenú lipidmi (tukmi) a ceramidmi. Táto bariéra bráni nadmernému úniku vody z pokožky. Ak je narušená, dochádza k javu nazývanému transepidermálna strata vody (TEWL). Tento proces je dobre popísaný v dermatologickej literatúre a vysvetľuje, prečo pokožka počas zimy rýchlo vysychá.
V chladnom počasí navyše:
- produkcia kožného mazu prirodzene klesá
- vlhkosť vzduchu v exteriéri aj v interiéri je nízka
- vietor a mráz ďalej narúšajú povrch pokožky
Ľudia s citlivou kožou, ekzémami alebo chronickými dermatitídami sú v zime náchylnejší na podráždenie a svrbenie.
Horúce kúpele: prečo pokožke skôr škodia?
Dermatológovia sa zhodujú: dlhé horúce kúpele a sprchy odstraňujú z pokožky prirodzené ochranné tuky, čo urýchľuje jej vysychanie. Teplá, nie horúca voda je preto vhodnejšia.
Odporúčania, ktoré sú vedecky podložené:
- sprchovať sa skôr vlažnou vodou
- kožu po sprche jemne osušiť
- do 3 minút naniesť hydratačný krém, aby sa znížila strata vody z povrchu kože
Ide o takzvané „pravidlo troch minút“, ktoré je bežne používané v dermatologickej praxi.
Svrbenie, praskliny a infekcie: čo je naozaj rizikové
Príliš suchá pokožka sa môže stať náchylnejšou na infekcie, pretože praskliny narúšajú jej ochrannú funkciu. Patrí sem najmä riziko infekcie baktériou Staphylococcus aureus, ktorá sa bežne vyskytuje na koži a môže spôsobiť problémy, ak prenikne do hlbších vrstiev.
Dôležité je však zdôrazniť:
Suchá pokožka sama o sebe nespôsobuje infekciu — riziko vzniká najmä pri poškriabaní alebo popraskaní kože, čo naruší jej integritu.
Prevencia zahŕňa:
- dôkladnú hydratáciu
- opatrnosť pri škrabaní
- pravidelné umývanie rúk a starostlivosť o mikrotrhlinky
Ak sa objaví hnisavé ložisko, výrazné začervenanie, horúčka alebo zhoršujúca sa bolesť, ide o stav, ktorý má riešiť lekár.
Oblečenie a jeho vplyv na pokožku
Niektoré materiály môžu suchú a citlivú pokožku podráždiť, najmä vlna alebo drsnejšie tkaniny. Nejde o alergiu, ale o mechanické dráždenie.
Overené odporúčania dermatológov:
- ako prvú vrstvu nosiť mäkkú bavlnu alebo iný jemný materiál
- vyberať pracie prostriedky bez parfumácie a farbív
- pri ekzémoch používať hypoalergénne pracie prípravky
Vlhkosť vzduchu v domácnosti: dôležitejší faktor, než sa zdá
V zime klesá vlhkosť vzduchu v domácnostiach často pod 30 %, čo je pre kožu veľmi nízka hodnota. Optimálna relatívna vlhkosť pre zdravie pokožky sa pohybuje okolo 40–50 %.
Pomôcť môžu:
- zvlhčovače vzduchu
- pravidelné vetranie
- dostatok črepníkových rastlín, ktoré prirodzene zvyšujú vlhkosť
Tieto opatrenia sú odporúčané nielen dermatológmi, ale aj odborníkmi na zdravé bývanie.
