Najnovšia Svetová správa o šťastí patrí medzi najcitovanejšie medzinárodné výskumy zamerané na kvalitu života. Každoročne porovnáva jednotlivé krajiny podľa toho, ako obyvatelia sami hodnotia svoju spokojnosť so životom. Nejde o meranie emócií, nálad či radosti zo dňa na deň, ale o dlhodobé vnímanie životných podmienok.
Ako sa v správe definuje „šťastie“?
Použitý metodický základ tvorí Cantrilova škála, na ktorej respondenti hodnotia svoj život od 0 do 10 – od najhoršieho po najlepší predstaviteľný život. Výsledné poradie krajín vzniká kombináciou subjektívnych odpovedí a štatistických ukazovateľov.
Medzi hlavné hodnotené faktory patria:
- sociálna podpora (či má človek niekoho, na koho sa môže spoľahnúť)
- očakávaná dĺžka života v zdraví
- ekonomická stabilita (HDP na obyvateľa)
- sloboda rozhodovania o vlastnom živote
- dôvera v inštitúcie a nízka miera korupcie
- miera štedrosti a ochoty pomáhať
Správa teda nemeria „veselosť národa“, ale stabilitu a kvalitu života z pohľadu samotných obyvateľov.
Prečo je Fínsko dlhodobo na prvom mieste
Na čele rebríčka sa už niekoľko rokov po sebe nachádza Fínsko. Tento výsledok neznamená, že by boli Fíni bezstarostní alebo nadpriemerne veselí, ale že vnímajú svoj život ako stabilný, predvídateľný a bezpečný.
Rozhodujúcu úlohu zohrávajú:
- vysoká dôvera medzi ľuďmi
- fungujúci sociálny systém
- kvalitné verejné služby
- nízka miera nerovnosti
- silný pocit spravodlivosti a bezpečia
Tieto faktory vytvárajú prostredie, v ktorom majú ľudia menšiu existenčnú neistotu, čo sa výrazne premieta do ich hodnotenia života.
Severské krajiny ako stabilný trend
Na popredných priečkach sa dlhodobo umiestňujú aj Dánsko, Island a Švédsko. Spoločné črty týchto krajín zahŕňajú:
- silný sociálny štát
- dostupné zdravotníctvo a vzdelanie
- nízku mieru chudoby
- dôraz na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom
Výsledky dlhodobo potvrdzujú, že životná istota má na spokojnosť väčší vplyv než výška individuálneho príjmu.
Postavenie Spojených štátov
Spojené štáty americké sa v rebríčku nenachádzajú medzi najmenej spokojnými krajinami, no nepatria ani do prvej desiatky. Dôvodom sú najmä:
- vyššia sociálna a ekonomická nerovnosť
- slabšia dostupnosť sociálnych istôt
- nižšia dôvera v inštitúcie
- rastúci pocit osamelosti v časti populácie
Správa tým poukazuje na to, že ekonomická sila krajiny sama o sebe nezaručuje vysokú spokojnosť obyvateľov.
Vzťah medzi peniazmi a šťastím
Dáta opakovane ukazujú, že príjem zvyšuje spokojnosť len do určitej miery. Po jej prekročení nadobúdajú väčší význam:
- kvalita medziľudských vzťahov
- pocit spolupatričnosti
- dostupnosť pomoci v krízových situáciách
- zmysluplnosť každodenného života
Preto sa v niektorých krajinách s nižšou úrovňou príjmov objavuje relatívne vysoká subjektívna spokojnosť – nie pre chudobu samotnú, ale pre silné sociálne väzby.
Záver: čo správa skutočne hovorí
Svetová správa o šťastí netvrdí, že existuje univerzálny recept na spokojný život. Jasne však ukazuje, že:
- dôvera a fungujúce inštitúcie sú kľúčové
- sociálna bezpečnosť výrazne ovplyvňuje kvalitu života
- šťastie je komplexný stav, nie okamžitá emócia
Výsledky naznačujú, že dlhodobá spokojnosť nevzniká z luxusu, ale z pocitu istoty, podpory a možnosti viesť dôstojný život bez neustáleho strachu z budúcnosti.
