V tropických oblastiach planéty žije fascinujúci tvor, ktorý je nielen obratným lezcom, ale aj majstrom maskovania. Vďaka svojim neobyčajným schopnostiam dokáže prekvapiť aj skúsených biológov. Hovoríme o zvierati, ktoré sa dokáže dokonale prispôsobiť okoliu, meniť farby a loviť s presnosťou, akú by mu mohol závidieť aj profesionálny lukostrelec – o chameleónovi.
Chameleón – nenápadný génius prevlekov
Tento zaujímavý plaz je známy svojou schopnosťou meniť farby podľa prostredia. Keď žije vo voľnej prírode, dokáže vytvoriť až neuveriteľne pestrú paletu odtieňov. No v zajatí, napríklad v teráriu, sa jeho farby väčšinou obmedzia na tlmenejšie tóny, pretože prostredie nie je také podnetné.
Najväčšiu variabilitu farieb má chameleón pardálí. Samec tohto druhu dokáže zmeniť farbu svojho tela až do dvadsiatich rôznych odtieňov – od sviežej zelenej cez žltú, červenú, svetlomodrú až po tyrkysovú či fialovú. Tento „živý kaleidoskop“ je výsledkom presunu pigmentových buniek v koži. Okrem prostredia má na jeho vzhľad vplyv aj nálada či zdravotný stav. Keď je chameleón pokojný, býva jeho farba jemnejšia, no keď sa cíti ohrozený, rozžiari sa do výrazných, kontrastných farieb.
Obrana, ktorá oklame aj predátora
Chameleón má nielen jedinečné sfarbenie, ale aj dokonale prispôsobené telo. Jeho nohy sú vybavené pevnými pazúrikmi a prsty má zlepené do dvoch skupín – dve proti trom – čím vytvára akési „mini kliešte“. Vďaka tomu sa dokáže bezpečne prichytiť na konároch a pohybovať aj v tých najvyšších korunách stromov. Stabilitu mu dodáva aj dlhý chvost, ktorý používa ako piatu končatinu.
Zvláštnu pozornosť si zaslúžia jeho oči. Každé z nich sa dokáže pohybovať samostatne a pokrýva zorné pole 180°. To znamená, že bez otočenia hlavy má takmer dokonalý prehľad o okolí. Kým jedným okom sleduje hmyz na vetvičke, druhým kontroluje, či sa k nemu neblíži nepriateľ. Vďaka tomu je majstrom v úniku aj v love.
Lovec s bleskovým jazykom
Najväčšou zbraňou chameleóna je jeho jazyk, ktorý môže byť dlhý ako celé jeho telo. Keď zbadá korisť – zvyčajne hmyz alebo malého bezstavovca – natiahne jazyk a vystrelí ho neuveriteľnou rýchlosťou. Na konci jazyka má lepkavý povrch, ktorý sa ako lepidlo prilepí na obeť. Potom ju prudko stiahne späť do úst, kde ju rozdrvia silné čeľuste.
Táto lovecká technika je tak účinná, že korisť nemá prakticky žiadnu šancu na únik. Je to dokonalá ukážka evolučnej presnosti a rýchlosti, ktorú by mu mohol závidieť aj moderný robot.
Chameleón ako domáci miláčik
Aj keď chameleón neprejavuje náklonnosť ako pes či mačka, dokáže svojho majiteľa rozpoznať. Ak sa cíti bezpečne, nechá sa pohladkať a niekedy dokonca zmení farbu do jasnejších odtieňov – podobných tým, ktoré má jeho človek na oblečení. To pôsobí, akoby sa chameleón s majiteľom ladil.
Ak však začne syčať, je to jasné varovanie – v tej chvíli sa mu radšej nepribližujte, pretože by mohol pohrýzť.
Samice – krásne, ale nie práve starostlivé matky
Napriek všetkej svojej kráse a inteligencii sa samice chameleónov o potomstvo príliš nestarajú. Po nakladení vajíčok ich jednoducho zahrabú do pôdy a odchádzajú. O mláďatá sa viac nezaujímajú. Mladé chameleóny tak musia od prvého dňa bojovať o prežitie úplne samostatne – bez ochrany a pomoci.
Chameleón je teda dokonalou ukážkou toho, ako úžasne sa vie príroda prispôsobiť. Spája v sebe eleganciu, obranné schopnosti aj loveckú presnosť. Tento tichý majster farieb nám pripomína, že aj v drobnom tele môže byť ukrytá sila a genialita, akú by sme len ťažko hľadali inde v živočíšnej ríši.
