Tri jogurty denne a bunky mladšie, než by zodpovedalo veku. Čo skutočne ukázala analýza najstaršej ženy na svete?

jedenie jogurtu
jedenie jogurtu Foto: depositphotos.com

Žena, ktorá sa dožila 117 rokov a 168 dní, prežila priemernú dĺžku života v Katalánsku o viac než tri desaťročia. Vedci dospeli k záveru, že na molekulárnej úrovni vyzeralo jej telo citeľne mladšie, než by naznačoval jej skutočný vek.

Jednoduché každodenné rituály a stabilný životný štýl

Do svojho mimoriadne vysokého veku vstupovala bez extrémnych diét či výstredných zvykov. Každý deň jedla tri jogurty, uprednostňovala stredomorskú stravu, chodievala na prechádzky, venovala sa čítaniu, hre na klavíri a trávila veľa času s rodinou.

Narodila sa v roku 1907 v San Franciscu španielskym rodičom, detstvo strávila v Katalánsku a väčšinu života prežila v meste Banyoles. Zomrela pokojne počas spánku v roku 2024.

Napriek tomu, že jej život pôsobil bežne, jej organizmus poskytol vedcom jedinečnú príležitosť pochopiť, čo všetko môže stáť za zdravým starnutím.

Najpodrobnejší výskum dlhovekosti svojho druhu

Špecialisti z barcelonského vedeckého ústavu uskutočnili komplexnú analýzu na viacerých úrovniach. Skúmali jej:

  • genetickú výbavu
  • aktivitu génov
  • zloženie proteínov
  • metabolizmus tukov
  • črevný mikrobiom
  • epigenetické markery

Ide o tzv. multiomický prístup, ktorý umožňuje sledovať ľudské telo v celej jeho komplexnosti. Výsledky boli publikované v prestížnom medicínskom časopise.

Telomery extrémne krátke, no bez negatívneho vplyvu na zdravie

Jedným z najprekvapivejších zistení bol stav telomér – teda ochranných koncov chromozómov, ktoré sa postupne skracujú počas života.

  • dĺžka telomér bola približne 8 kilobáz
  • 40 % z nich patrilo medzi najkratšie namerané hodnoty u zdravého človeka

Pri väčšine ľudí by takto krátke telomery naznačovali zvýšené riziko chorôb či predčasného úmrtia. V jej prípade však nepredstavovali zdravotný problém. Hypotéza vedcov znie, že veľmi krátke telomery mohli znižovať riziko nádorového bujnenia tým, že obmedzovali nekontrolované delenie buniek.

Vzácne genetické kombinácie podporujúce zdravé starnutie

Genetická analýza odhalila niekoľko málo bežných variantov génov, ktoré ovplyvňujú:

  • imunitnú odolnosť
  • činnosť mitochondrií
  • správne fungovanie nervovej sústavy
  • metabolizmus tukov a funkciu srdca

Patrili medzi ne varianty génov spájaných s dlhovekosťou, optimálnou funkciou imunitného systému a nižším rizikom neurologických ochorení. Súčasťou jej genómu bola aj ochranná forma génu APOE, ktorá znižuje riziko demencie.

Vedci zdôrazňujú, že kombinácia takýchto variantov v oboch kópiách génov je vysoko neobvyklá a mohla významne prispieť k tomu, že sa dožila takého veku bez závažných chorôb.

Metabolizmus tukov na úrovni výrazne mladšieho človeka

Analýza metabolických látok ukázala pozoruhodne priaznivý profil tukového metabolizmu:

  • extrémne nízka hladina VLDL cholesterolu
  • nízke triglyceridy
  • veľmi vysoké hladiny HDL cholesterolu

Zastúpenie veľkých a zrelých HDL častíc naznačovalo účinné spracovanie tukov. Presne taký profil je podľa veľkých populačných štúdií typický pre ľudí, ktorí sa dožívajú vysokého veku a majú nižšie riziko demencie.

Navyše mala veľmi nízke hodnoty markerov chronického zápalu GlycA a GlycB, čo je ďalší faktor podporujúci zdravé starnutie.

Črevný mikrobióm ako u mladších seniorov

Ďalším zaujímavým zistením bola skladba jej črevného mikrobiómu.

U ľudí vo vysokom veku obvykle klesá množstvo prospešných baktérií rodu Bifidobacterium. U nej boli tieto baktérie zastúpené hojne – podobne ako u ľudí, ktorí sa dožívajú viac než sto rokov.

Vedci upozornili, že každodenná konzumácia jogurtov so živými kultúrami prirodzene podporuje rast prospešných baktérií a mohla prispieť k priaznivému zloženiu mikrobiómu.

Epigenetické hodiny ukázali výrazne nižší biologický vek

Epigenetické hodiny, ktoré hodnotia metyláciu DNA, ponúkli najvýraznejší dôkaz „mladosti“ jej buniek.

Šesť rôznych epigenetických modelov ukázalo, že:

  • biologický vek jej tkanív bol o viac než 23 rokov nižší, než bol jej chronologický vek.

Tento trend bol rovnaký v krvi, slinách aj stolici. Rovnaký výsledok potvrdila aj analýza ribozomálnej DNA.

Starnutie a choroby nie sú nevyhnutne spojené

Výskum upozorňuje, že aj keď išlo o analýzu jediného človeka, výsledky sú dôležité: extrémny vek sa nemusí spájať s ťažkými chorobami.

Organizmus tejto ženy mal genetické mutácie, ktoré by u iných zvyšovali riziko nádorov alebo ochorení srdca. Napriek tomu sa počas života neobjavila rakovina ani neurodegeneratívne ochorenie.

Vedci sa domnievajú, že rozhodujúca bola kombinácia:

  • vzácnych genetických variantov
  • mimoriadne efektívneho metabolizmu
  • nízkeho zápalu
  • priaznivého mikrobiomu
  • a epigenetických znakov typických pre mladší organizmus

Spolu vytvorili prostredie, v ktorom bolo možné dožiť sa extrémne vysokého veku bez typických chorôb starnutia.

Odporúčané

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk